Ako som vstúpil do seba

Sedela som v šatni a pozerala som sa po mojich kamarátoch. Všade bol zhon, všetci sa ponáhľali dokončovali posledné úpravy na svojich kostýmoch. Len ja som sedela za stolom a ťukala do notebooku. Veď predsa hrať Nerv nie je také náročné. Červené tričko a čierne legíny. Plus natupírované vlasy ako po výbuchu fénu. Dnes sme hrali hru od Štepku. Ako som vstúpil do seba. Všade bola panika. Koncert sa mala začať už o chvíľu. Prišla ku mne kamarátka a z môjho ruksaka vytiahla fľašu Rajca. Napila sa a podala mi ju. Chutilo to otrasne ale tak ani sa nečudujem. Borovička zo Spritom. No ale tak aspoň ma to posilnilo a zahnalo to stres. Koncert už začal. Ja som už len čakala kedy pôjdeme my. Ešte päť čísel a ideme my. Nie už len štyri. Tri. Dva. Išla som sa postaviť na svoje miesto. Naše „zlé“ alebo skôr pripité Parazity nám na pódium priniesli stôl a stoličky. Potom sa schovali pod stôl a na pódium vyšiel „učiteľ“. Pozrela som na moju kamarátku a jame som kývla hlavou. Znak toho, že začíname.

JA: „Aha, tu je náš milosť pán. Ajhľa, človek.“

KAM.: „Exemplárny príklad človeka, ktorý si neváži sam seba. Všetci tlieskame.“

JA: „Vážené publikum tu je ten človek, ktorý si ani za mak neváži cudziu prácu. Je zadívaný iba do tej svojej.“

UČITEĽ: „ Protestujem! Vážené publikum upodozrievam tu prítomné nervné typy z vedomého klamstva.“

JA: „Po prvé nie nervné typy. Ale vážene a potrebné nervy. A my nie sme nervy hocijaké ale my sme nervy tvoje, choré, obyčajné, invalidné, učiteľské.“

V hranom plači a zúfalstve sa hodím na zem. Čím si vyslúžim potlesk. Všetci trpezlivo čakáme pokým do tlieskajú a pokračujeme.

KAM.:“ Tento muž mal byť herec. Potlesk a zase potlesk. Ale on je, prosím pekne, učiteľ.“

JA: „Sadá si k stolu, otvára notes, zatvára notes, vstáva, otvára notes, listuje v notese, koho si dnes vyvoláme, vyvoláme si, no, koho si dnes vyvoláme, a čo tak vyvolať si nášho známeho, obľúbeného, ale nie, toho si dnes nevyvoláme, dnes si radšej vyvoláme iného nášho známeho a obľúbeného. Ale prosím už prenechajme slovo...“

KAM.: „Ďakujem za slovo. A čo vidíme? My tiež uvidíme toho istého pána učiteľa s notesom, ktorý pokračuje vo svojom pedagogickom horore. Dnes by sme si mohli vyvolať, naozaj, kto uhádne? Nikto neháda, to je škoda, lebo kto by uhádol, s tým by sa dnes nemuselo počítať, a takto sa musí rátať s každým, každý dnes má možnosť predstúpiť priamo k tabuli... Herec, Najhorší herec účinkuje v tomto chatrnom človeku. Prosím si potlesk zo súcitu, také skromné oživenie v sále. Ďakujem. Oživilo to.“

JA: „Prečo si vyťal tomu siedmakovi v trampkách takú, že mu až prepytujem, sopeľ vyletel?!“

UČITEĽ: „Dožral ma. Pískal si cez vyučovanie. Potom sa vyzul aby bol smiech a smrad. A potom niečím, nazdávam sa, že ústami, vyrábal nechutné zvuky. Vyvolal som ho, ale on nepočul. Zašiel som k jeho lavici a vtedy došlo o onomu poľutovaniahodnému činu.“

JA: „A čo Komenský? Makarenko? Tí prestali existovať však?!“

KAM.: „A čo tá poézia v tvojej knižnici? A čo slávnostný učiteľský sľub? Mlátiť mladú generáciu, na to by ťa bolo! Tu, kamarát, môžeš mlátiť, ruky si môžeš po lakte umlátiť, aj tak to bude furt málo!“

UČTEĽ: „Aj ja som len človek, a nie počítač, aj ja mám len jedy nervy.

JA: „A už sme pri koreni veci. Áno máš nás len jedny, a predsa si nás nevieš vážiť. Takto sa trasieme.“

KAM.: „Takto sme napnuté.“

JA: „Čo napnuté, my sme stále vyšponované!“

KAM.: „Niekedy sme dokonca v kýbli.“

JA: „Niekedy sme- A to neviem čo znamená- úplne na dranc, to bude asi z nemčiny. Dranc... Jozef Franc.“

KAM.: „Dá sa na nás brnkať.“

JA: „Niečo mu chce po nás liezť.“

KAM.: „A on sa vám usmieva a my tu skapíname na tento slniečkový ksicht. Opovrhnutie sa skrýva za každou usmievajúcou sa tvarov.“

UČITEĽ: „Vám sa tu hovorí, vám sa tu robí divadielko ale skúste žiť z 500 eur s pokojnými nervami.“

JA: „Viacej si nás váž. To je všetko. Nie sme predsa celkom slepé, aj keď nás niekedy celkom zaslepuješ.“

KAM.: „Ešte to nie je taká tragédia. Možno sme to trochu prehnali“

JA: „ Poď s nami na výlet. Zájdeme do mozgu, bude sranda.“

KAM.: „Vyhrabeme niečo z pamäti.“

JA: „Nahlas si zasnívame.“

KAM.: „A pomaly zabudneme.“

UČITEĽ: „Ešte to nie je také zlé. Ako vidím mám vás len jedny.“

KAM.: „ Raz si povedal, že život je nervák. Síce nevieme čo to znamená ale hlboko nás to zasiahlo.“

Spoločne sme sa uklonili a za obrovského potlesku sme odišli z pódia. V zákulisí sme si posadali k nášmu stolu  a fľaša Rajec kolovala medzi nami. Nemyslela som si, že dnešný koncert skončí takto.

          Veselé Vianoce

Videli ste najnovší videoklip od Black Veil  Brides? Je k pesničke In The End. Ja som sa do neho zamilovala hneď ako som ho videla.

     

A tu je ešte jeden z nových videoklipov 

Tak po dlhšej dobe vám sem pridávam prvú časť príbehu Jinxxa. Dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako ako predchádzajúce príbehy.  S pozdravom Mitch.

JINXX

Konečne som doma. Lietadlo pristalo na letisku v L.A. Z chalanmi sme vystúpili a išli sme si po naše kufre. Jake v hale skoro skolaboval keď uvidel Rose z obrovským tehotenským bruškom. Stál na mieste ako taký vôl a ústa mal do korán. Ja, Ash, CC a Andy sme sa na ňom dobre zabávali a ale za to ani Andy a ani Ash nemohli nič povedať oni sa tvárili podobne keď sa dozvedeli, že ich polovičky sú tehotné. Poobzeral som sa po hale ale moju Sami som nikde nevidel.

„Nie je tu. Keď som jej vola odbila ma z tím, že nemá čas.“

Za chrbtom sa mi ozvala Mitchelle. Prikývol som a jemne som sa usmial.

„Netráp sa. Možno ti len chcela prichystať prekvapenie.“ darovala mi jeden povzbudivý úsmev. Ashley má šťastie, že ju má. Pred letiskovou halou som sa rozlúčil z chalanmi a chytil som si taxík. A pobral som sa domou. Z letiska to bolo taxíkom ani nie desať minút. Tak veľmi som sa tešil na moju Sami.

***

Vošiel som do bytu. Kufre som si položil ku skrini, ktorú sme mali v chodbe a bez toho aby som sa vyzul som išiel do obývačky. Mal som v pláne zobrať Sami na večeru. Vošiel som do obývačka a na zemi som si všimol Saminé tričko. A aj mužskú košeľu, ktorá rozhodne nebola moja. So zlým tušením som sa pobral smerom do spálne. Otvoril som dvere a naskytol sa mi pohľad na niečo čo som nečakal. Sami si to rozdávala s mojim, teraz už bývalým, kamarátom. Zatresol som dvere a v chodbe som si zobral moje kufre a čo najrýchlejšie som sa snažil dostať z toho bytu.

***

„Ahoj. Mohol by som pri tebe ostať na pár dní.“ Ashley na mňa pozeral ako na debila. Keď sa už dlhšie nemal k odpovedi prepchal som sa popri ňom dnu. V chodbe som si nechal kufre a topánky. Zamieril som si to obývačky. Tam sa Mitchelle zabávala z maličkou Andy.

Keď ma Andy zbadala po štyroch sa vybrala ku mne.

„Ahoj, maličká. Ako sa máš? Poradne si vyrástla.“ Mál sa začala rozkošne smiať. Dal som jej pusu na líčko.

„Prečo nie si pri Sammi?“

Mitch a Ash na mňa pozerali. Mykol som plecom a aj z malou Andy som sa posadil a gauč.

„Rozvádzame sa.“

„Čo? Veď ste sa brali v lete a to nie je ani pol roka.“ zvolal Ash.

„Čo sa stalo? Jinxx si úplne mimo.“ Mitch si ku mne sadla na gauč a objala ma.

„Prišiel som domou a našiel som ju v posteli s Miko. Ani som nepočkal kým si ma všimnú. Otočil som sa a odišiel z bytu. A nezabudol som poriadne tresnúť dverami.“

Ash zalapal po dychu a zahrešil.

„Prosím mohol by som tu ostať. Aspoň na chvíľku kým si nenájdem byt. Prosím.“

Čo je to za otázku preboha. Braček tu si stále vítaný.“ Ash krútil hlavou a odišiel do chody po moje veci. Malú Andy, ktorá sa v mojom náručí už začal mrviť som položil na zem. Mitchelle ma objala.

„Ďakujem.“

Pri Ashleym a Mitchelle som zostal som ostal dva dni. Medzi tým som sa stihol rozviesť aj keď Sammi poriadne vystrájala. Kúpil som si malí dvoj izbový byt v kľudnejšej časti mesta.

V poslednej dobe sa mojou najväčšou priateľkou stala fľaša vodky. Nechodil som ani na koncerty. Sám som sa utápal v mojej samote. Von z bytu som vyšiel iba v prípade, že mi došla vodka a iní alkohol som doma už nemal. Chalanom som nedvíhal telefóny. A presne dnešok bol podobný ráno som sa ani poriadne nenajedol a už som bol znova opitý. Po niekoľkých minútach som sa zdvihol a z baru som si zobral dve fľaše vodky. A takto to pokračovalo celí deň pokiaľ som od opitosti nezaspal.

„Vstávaj. Kriste smrdíš ako tchor. Počuješ. Vstávaj a je mi jedno, že máš opicu a pre informáciu vyhodila som všetok chľast čo som našla.“ To ma prebralo. Posadil som sa na gauči. Hlava ma neskutočne bolela. Zmätene som sa obzeral okolo seba. Nevedel som spomenúť čo som včera robil. Do môjho zorného poľa sa postavila nejaká postava. Chvíľu mi trvalo kým so si uvedomil kto to je.

„Sandra?“

„Nie Santa Klaus. Kriste choď sa osprchovať.“

Nezostávalo mi nič iné ako ju poslúchnuť. Už teraz bola poriadne nasratá. Po poriadnej sprche som sa vrátil do obývačky. Bolo tam upratané.

„Choď sa obliecť ideme von.“

„Ale...“

„Niečo som povedala“

Obliekol som sa ako poslušný psík som išiel za nou.

„Povieš mi kam ideme?“

„Ideme do jednej malej kaviarne. Mám sa tam stretnúť z kamarátkou. Je to tvoja faninka. Len tak pre zaujímavosť.“

„Už len to mi chýbalo. Stretnúť sa z nejakou bláznivou faninkou.“

„Ta a teraz ma počúvaj. Neviem čo sa s tebou stalo ale to sa zmení. Ty sa vrátiš do normálu žiaden chľast a nič podobné. Zabudni na ňu príde lepšia.“

„Prečo sa to toho miešaš. To nie je tvoja vec. Vráť sa tam kde si bola posledné dva roky. Ja ťa nepotrebujem. Viem sa o seba postarať aj sam.“ Ona sa nebude starať do môjho života. Je síce pravda, že kedysi sme boli najlepší kamaráti ale to sa zmenilo po tom čo bez slova odišla. Na líci mi pristála jej ruka.

„Mňa urážať nebudeš.“ Už kričala aj ona.

„A teraz poďme je mi jedno či chceš aby som ti pomohla alebo nie.“ Naštvane prešla cez cestu. Chvíľu som tam stál ako vôl. Ale potom som sa rozbehol za ňou.

„Povieš mi aspoň ako sa volá?“

„Má ružové vlasy a dva piercingy.“ Otvorila dvere a vošla dnu. Mne nezostalo nič iné len ju nasledovať. Vošiel som dnu a poobzeral sa. Môj pohľad hneď zastal na ružovo vlasom dievčati. Bola pekná to sa musí uznať.

Rose:

„Rosie.“

Som hlupaňa. Ako som si mohla myslieť, že ma nespozná? Ako? Do šatne som dobehla značne udýchaná. Hneď ako ma oslovil som utiekla. Zbabelec. Lenže ja som sa mu nemohla pozrieť do očí. Dvojčatá na mňa pozreli ako na blázna. Zobrala som si kabát a utekala som preč. Bolo mi jedno, že vonku je dosť zima. Veď bol december. Bolo mi jedno, že mám oblečené kožené kraťase a korzet, ktorý viac odhaľoval ako zahaľoval. Aj keď sa mi utekalo zle na tých opätkoch, utekala som, potrebovala som sa dostať čo najrýchlejšie preč z jeho blízkosti. Pribehla som na autobusovú zastávku práve včas. Nastúpila som do autobusu a šofér na mňa dosť divne ak aj dosť perverzne pozrel. Povedala som mu zastávku a zaplatila. Sadnúť som si musel k jednej starej pani, keďže autobus bol plný. Tá babička na mňa pozrela dosť divne. Rýchlo som si pozapínala kabát. Ale aj tak som musela celých desať minút cesty počúvať reči o tom, že dnešný svet je strašný a za jej mladých čias sa na ulicu takto sporo oblečená nemohla ukázať žiadna mladá slečna.

***

Ležala som v posteli a utápala som sa v slzách. Aj keď prešiel rok stále som ho milovala. Ale na tú facku nezabijem. Vždy tu bola tá myšlienka, vrátiť sa späť do NY a nájsť ho. Lenže potom sa mi v hlave prehral ten moment keď mi vrazil a návrat do NY bol zamietnutý. Síce to nebolo prví raz čo som dostala facku od muža ale facka od neho ma bolela sto krát viac. Môj hysterický plač prerušilo zvonenie zvončeka. Ťarbavo som vstala z postele a preklínala som Ninu za to, e mi moje veci nemohla doniesť zajtra. Veď kto iný by ku mne chodil.

„Veci polož na gauč. Zober si niečo z kuchyne alebo z baru ja sa idem osprchovať.“ Nedala som jej šancu niečo povedať ale bolo mi jasné, že hneď ako vyjdem zo sprchy bude ma vypočúvať. V kúpeľni som zo seba zhodila všetky veci a zaliezla som si pod sprchu. Teplá voda mi uvoľňovala všetky svaly. Vypla som. Nechala som sa unášať myšlienkami a nevnímala som svoje okolie. Takže som si ani nevšimla, že mi niekto vošiel do sprchy. Uvedomila som si to až v tedy keď som na svojich bokoch pocítila niečie ruky. Z úst sa mi vydral výkrik ale nestihol sa poriadne ozvať pretože ten votrelec ma pobozkal. Tie pery. Hneď som ich spoznala. Bolo to on. Odstrčila som ho od seba. Vlasy mal zmáčané od vody. To telo. Všetky tie tetovania. Ani jeden z náš nič nepovedal. V tichosti sme si hľadeli do očí a prudko sme dýchali. Môj pohľad padol na jeho pery. Nevydržala som to proste som sa na neho vrhla.

Jake

Utiekla už zase. Chcel som isť za ňou ale Andy ma zastavil.

„Kto je to?“

„Rosie.“ viac som už vravieť nemusel. Všetci pochopili. Aspoň chalani.

„Býva na Teín beach. Priamo na pláži. Jej domček si nepomýliš. Je taký malí a okolo dverí ma mušle.“ Nina sa na mňa usmiala. A keď sme na ňu všetci pozreli mykla plecami a odišla.

Obliekol som si bundu a od CC-ho som si zobral kľúče od auta. Cesta k Rosie sa mi zdala nekonečná. Pri dverách jej domčeka som zaváhal. Čo ako ma vyhodí?Otvorila mi a ani na mňa nepozrela

„Veci polož na gauč. Zober si niečo z kuchyne alebo z baru ja sa idem osprchovať.“

Pozeral som sa na jej zadoček. A vošiel som dnu. Zavrel som dvere a veci čo mi Nina strčila do rúk som odniesol do obývačky. Potom som vybehol po schodoch hľadal som kúpeľňu. Dlho som hľadať nemusel. Vošiel som dnu a ona si ma ani nevšimla. Vyzliekol som sa a vošiel som ku nej pod sprchu. Preľaknuto vykríkla ale ja som ju umlčal bozkom. Po chvíli ma od seba odstrčila. Pozerali sme si navzájom do očí. Vrhla sa na mňa bol to pre mňa šok. Ale ochotne som spolupracoval.

***

Rose:

Ležala som na bruchu. Jake mi prstami prechádzal po chrbte. Ležal na boku a hlavu si podopieral rukou. V izbe bola tma ale ja som vedela, že sa na mňa pozerá.

„Neľutuješ to?“ Jeho šepot narušil ticho izby.

„Nie. Som rada, že to bolo práve s tebou.“ Jakeove pery som pocítila na mojom krku. Jemne ma bozkával na krku a pleciach.

„Nechcem aby si sa trápila.“ pošepol mi rovno do ucha. Vlasy na krku sa mi zježili a jemne som sa striasla. Jake si to všimol a prikryl ma perinou. Pritúlila som sa k nemu a hlavu som mu položila hruď. Jake začal potichu spievať pesničku, ktorú som nepoznala. Konečne som bola šťastná. Pretože som pri sebe mala človeka, ktorého milujem.

„Jake. Milujem ťa.“

„Ja teba tiež, maličká.“

Epilóg

Sadla som si na záhradnú stoličku a pozrela som sa na môjho manžela a dcérku. Naháňali sa po záhrade a malá pišťala. Jake sa smial. Bola som šťastná, môj život nemohol dopadnúť lepšie. Dva mesiace po tej noci, našej prvej noci strávenej spolu, som zistila, že som tehotná. Najprv som sa bála Jakeovej reakcie. Nebol doma mal totiž turné. Domou prišiel po piatich mesiacoch. Ja som ho čakala na letisku. Na jeho výraz nezabudnem. Bol prekvapený keď ma tam uvidel z tehotenským bruškom. Mitch a Dan sa vedľa mňa na ňom dobre zabávali. Za tie mesiace, odkedy sme sa zoznámili, sa z nás stali dobré kamarátky. Jake chvíľu stál a úplne ignoroval chalanov, ktorý do neho niečo hustili a aj fanúšičky. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. Pustil kufre, ktoré ešte stále držal v rukách pustil na zem a rozbehol sa ku mne. Teraz máme už päťročnú dcérku a ďalšieho potomka na ceste. Svadbu sme mali dva roky po narodení našej dcérky. Bola tak mala. Boli tam len naši priatelia a rodina. Ale zato bola čarovná. Aj keď sa mi nepáčilo, že Jake cestuje, musela som si zvyknúť. V bare som pracovala ešte dva mesiace po našom stretnutí ale keď som sa dozvedela, že som tehotná prestala som. Daniel to pochopil. Z môjho premýšľania ma vyrušilo niečo studené na mojich nohách. Môj pohľad padol na premočené tepláky.

„Jake? Za chvíľu budeš znova ocko. Ale ak hneď nenaštartuješ to prekliate auto tak sa toho nedožiješ.“ môj krik sa nedal prepočuť.

                                  The end

Tak tu je tretia časť príbehu. 

Jake

Rok už je to rok čo som prišiel o moju Rosie. Ešte stále som ju nenašiel a pomaly už prestávam dúfať, že sa niekdy stretneme. Každý deň zaspávam s myšlienkou na ňu. Moju prekrásnu Španielku. Nemyslel som na ňu jedine v tedy keď moju myseľ zamestnávalo niečo iné. Za posledný rok sme vydali nové CD. A mali sme Európske turné. Jinxx sa stihol oženiť. Ashleymu sa narodila malá dcérka a Andyho dvojičky poradne vyrástli. Dan a Mitch poradne svoje polovičky využívali. Stali sa z nich opatrovateľky a poriadny podpapučiary.

Rose:

Rok. Taká doba prešla od vtedy čo mi jeden človek pomohol dostať sa z ulice. Už je to rok čo som opustila človeka, ktorého milujem. Rok čo som začala nový život. Prvé Vianoce, ktoré neprežijem na ulici. A ja som nevedela čo mám robiť. Mala som prácu a aj byt, v ktorom som mohla bývať. Ale načo mi to bolo keď som nemohla bývať s ním.

Bývala som v meste anjelov. Bolo to veľké mesto a prekrásne. Lenže Ja som si nemohla užívať pohľad na východ slnka ako iné páry lebo môj vyvolený tu so mnou nebol. Vždy keď som ráno behala na pláži som tíško závidela párom, ktoré sa po nej prechádzali.

Môj kolobeh života bol rovnaký. Ráno som vstala pred svitaním, išla som si zabehať, potom som sa doma osprchovala a vyrazila som do práce. Pracovala som v malom kníhkupectve. Tam som bola do piatej poobede a potom som išla do druhej práce. Bar pracovala som ako tanečnica. Domou som sa vracala okolo jednej až druhej v noci. Síce to nebol život aký som vždy chcela ale mne to stačilo. A dnešok nebol výnimkou.

Práve som sedela v autobuse a mierila som si to do mojej druhej práce. Keď ma prepadli spomienky na predchádzajúci rok. Skoro som zabudla vystúpiť na zastávke. Ale našťastie som sa spamätala skôr ako bolo neskoro.

Vošla som do baru a tam si ma hneď odchytil šéf, že dneska budeme mať VIP návštevu a odo mňa chcel aby som im bola stále po ruke. Aj keď som bola tanečnica dakedy som robila ja čašníčku ale som bola za barom. Prešla som do šatne za ostatnými dievčatami a prezliekla som sa do kraťasov a tielka.

Mala som tréning. Nacvičovali sme nové zostavy alebo sme sa len tak zabávali. V bare boli štyri tanečnice, ktoré sa striedali ako čašníčky alebo pracovali pri bare. Ja som bola piata. Nina bola energická Talianka, ktorej sa ústa nezavreli. Mala som ju rada keď som sa sem prisťahovala bola prvá, ktorá mi pomohla.

Potom sú tu dvojičky Lisa a Kory. Tie dve sú fakt bláznivé. Vždy majú čísla spolu. Nakoniec je tu vždy zodpovedná ale poriadne neslušná Andy. Tá je taká naša mama je s nás najstaršia a vždy keď máme problémy vytiahne nás z nich.

Majiteľ klubu je tiež poriadne číslo ma dvadsaťpäť a vždy s nami sranduje. Klub patrí jeho otcovi ale ten sa tu neukazuje Daniel má voľnú ruku. Je fakt milí a správa sa k nám ako k sestrám nie ako k šľapkám ako to je v iných kluboch. A ako to viem?

Keď som sem prišla nemohla som si nájsť prácu až nakoniec som si ju našla v jednom klube. Bolo to tam strašné. Majiteľ baru tam bol strašný. K tanečniciam sa správala ako k šľapkám a rovnako si aj dovoľoval. Pokúsil sa ma znásilniť ale našťastie tam v tedy prišiel Daniel a pomohol mi. Potom mi ponúkol prácu. Najprv som sa bála a povedal som mu, že si to musím rozmyslieť. Na druhý deň som sa stretla Ninou a povedala som jej všetko z predošlého večera. Vysvitlo, že ona pracuje v tom bare. A tak som večer išla do práce s ňou.

„Tak dievčence mám pre vás malé prekvapenie. Ale najprv vás oboznámi z dnešným plánom,“ Daniel sa posadil na bar a na tvári sa mu objavil nezbedný úsmev, „ Dnes k nám prídu VIP hostia. Je to jedna tunajšia dosť známa skupina. Jaime a Nina ich budú obsluhovať. Dvojčatá budú tancovať a ty Andy pôjdeš za bar. Mala by si to zvládnuť aj sama ale ak chceš zavolám Tomasovy.“ Z Ninou sme si ťapli. Vždy sme spolu radi pracovali

„Nevolaj Tomasovy dnes tu nebude taký nával keď tu budú len VIP hostia. A čo to prekvapenie?“ Zaujímala sa Andy. Daniel sa zasmial.

„Vás päť ani nezaujímalo ako budete dnes pracovať ale iba to prekvapenie. Že. No cez Vianoce pôjdeme do Álp.“ Mám piatim padli sánky. To nemyslí vážne. Alpy? Síce je pravda, že nás už zobral na dovolenku. Bolo to v lete a boli sme v Grécku ale Alpy? To bolo prekvapenie.

„Tak šup šup do práce.“ Tím uzavrel našu konverzáciu skôr ako sme sa naňho vrhli a chceli informácie. Tréning trval hodinu. Potom sme išli do spŕch mali sme ich spoločné ale každá sprcha bola oddelená závesom. Naše sprchovanie nedopadlo najlepšie. Veď uznajte, že keď sa v jednej miestnosti zíde päť totálne bláznivých báb je to zlá kombinácia. Našim piskotom sme prilákali aj Daniela. Keď nabehol do kúpeľne z pištoľou v ruke dostal poriadnu sprchu. Nakoniec nám vypol teplú vodu a tak sme boli nútene vyliezť von. Ten pako chodil po bare v mokrom obleku a ešte sa tomu smial. V šatni som si obliekla krátke kožené kraťase a korzet. Na nohách som mala topánky na dvadsať centimetrovom opätku. A na tvári masku. Bolo normálne, že aj počas tancovania a aj počas roznášania nápojov sme ich mali. Vlasy mi Kory upravila do zložitého účesu a tiež mi spravila make-up. VIP hostia prišli presne o deviatej. Z Ninou sme sa vybrali do VIP miestnosti, ktorá bola dnes prázdna až na päť chlapcov, ktorý sedeli vzadu v rohu. Prišli sme k ním a odrapotali našu naučenú frázu. Prišiel k nám aj Daniel. Stále bol v tom mokrom obleku, cvok.

„Ahojte. Ako vidím už ste sa stihli zoznámiť z mojimi dievčatami.“ Usmieval sa ako pripečený.

„Hej, stihli. Čo sa ti stalo?“

„Ale len som si nesprávne vyložil krik, ktorý vychádzal zo spŕch a dostal som poriadnu sprchu. Však Jaime, Nina?“ My sme sa nevinne zasmiali. Daniel po chvíli odišiel.

Jake.

Chalani ma po roku vytiahli do nejakého klubu. Rok už je tomu rok a ja som ju ešte stále nenašiel. Odišla kvôli mojej blbosti. Za ten rok som sa zmenil. Pribudlo mi pár tetovaní a aj moje správanie sa zmenilo. Pokiaľ som nestretol Rose tak som bol namyslená hviezdička. Lenže teraz ledva vyjdem z domu. Jedného času sa aj v novinách písalo, že som závislí na drogách ale to je sprostosť. Dnes mám narodeniny a tak ma Andy, Ashley, Jinxx a CC vytiahli von s tím, že Andyho kamarát ma klub a celú VIP-ku budeme mať pre seba. Po dlhom boji som prehral a tak som musel isť. Andy mal pravdu celú VIP-ku sme mali pre seba. K nášmu stolu prišli dve dievčatá v korzetoch a maskách. Hneď za nimi prišiel aj Daniel. Mal na sebe mokrý oblek. Vysvetlil nám, že to preto lebo vtrhol dievčatám do spŕch.

Odišiel z tím, ž si ešte musí niečo vybaviť ale Nina a Jaime nám budú plne k dispozícii.

„Dievčatá nezložili by ste si masky? Nik tu nie je.“ začal ich presviedčať CC. Tie dve pozreli na seba a nakoniec prikývli. Prezrel som si ich. Boli pekné to musím povedať a jedna z nich tá drobnejšia mi bola z niekade povedomá. Prezeral som si ju. Nevedel som kde som ju videl. Až nakoniec mi padol pohľad na jej prsia. Mala tam tetovanie. Čipka. Rose mala také tetovanie. Ešte raz som sa jej pozrel do tváre. Spoznal som ju. Bola to ona moja maličká.

„Rosie?“

Jake 2

Ráno som sa zobudil t úsmevom na perách. Konečne po dlhej dobe som sa zobúdzal z pocitom, že pri mne leží niekto koho milujem. Áno viem, že Rose poznám iba krátko ale už teraz viem povedať, že ona je tá pravá. Z postele som vyliezol tak aby som Rosie nezobudil. Spal tak sladko. Vlasy mala na všetky strany, pekne tvarované ústočká mala mierne pootvorené. Obliekol som sa a objednal si raňajky pre seba aj pre Rose. Nechal som jej odkaz s tým, že sa vrátim po obede ale až okolo večera. Pretože jej idem vybaviť doklady. Keď som vyšiel pred hotel bolo tam plno novinárov. Niekedy mi idú fakt na nervy. A tie ich otravné otázky. Doslova na naštvali.

„Jake, kto je to dievča čo ste si včera večer doviedli na hotel?“

„Má vám pomôcť zabudnúť na vašu bývalú priateľku?“

„Koľko ste jej zaplatili za noc strávenú vo vašej spoločnosti?“

„Je to jedna z tunajších šľapiek, ktoré postávajú na ulici alebo ste si ju zaplatili v nejakom z miestnych stryp barov?“

Tie otázky na štvali ako si môžu myslieť o mojej Rose, že je kurva? Veď je to hotový anjelik. Moja maličká. Vybaviť Rose doklady bolo ťažšie ako som si myslel. Posielali ma z jednej kancelárie do druhej. Asi tri krát som prebehol celí New York. Až som nakoniec našiel tú pravú kanceláriu. Bola tam milá postaršia pani, ktorá mi pomohla zo všetkým a Rose bez všetkého vybavila aj americké občianstvo. Nakoniec som musel ešte zájsť na matriku vybaviť Rosie rodný list a mohol som isť domou.

Ešte som sa zastavil v pár obchodoch a kúpil som Rose nové oblečenie. Nebude predsa chodiť v mojich veciach. Vyzerá v nich ako utopenec. Pri tej predstave som sa pousmial. To dievča so mnou narobilo veci. Ešte včera som bol totálna troska a dnes som zamilovaný blázon. Odchytil som si taxík a nechal som sa odviezť pred hotel.

Tam ma čakalo vojsko novinárov. Zase. Kým som sa cez nich dostal prešla aj hodina bolo ich viac ako ráno. Znova padali otázky typu kto je Rose. A bolo tu aj pár fanúšičok, ktoré tiež na Rose nepovedali nič pekné. Hnev z rána sa vrátil ešte vo väčšej miere. Cez hotelovú halu som normálne preletel. Na recepčnú som vyštekol aby mi dala kartu od izby.

A potom som nastúpil do výťahu ku starej pani. Tá ešte mala reči na moje tetovania keďže som si vyzliekol vetrovku pod ktorou som mal tričko z krátkym rukávom. Tá ma naštvala ešte viac. Ešte, že som vystúpil inak by som jej povedal pekné veci. A zajtra by bolo vo všetkých novinách Jake Pitts posla do riti starenku. Podtitulok Starenka ho zbila kabelkou. Vošiel som do apartmánu a zložil som si veci. Rose som našiel sedieť na gauči a pozerať rozprávku Tom & Jerry.

„Ahoj, maličká.“

„Jake čuš pozerám.“ Nad tým som sa len zasmial bola taká roztomilá. Sadol si k nej na gauč a pritiahol som si ju do náručia. Spokojne sa zahniezdila a hlavu si položila na moju hruď. Spolu sme pozerali Toma & Jerryho. Veľa sme sa nasmiali. Cez reklamu som jej dal jej nové doklady. Pozorne si ich prezerala.

„Ako si vedel, že mám dvadsaťdva,“ čudovala sa, „ a skade si mal moju fotku.“ Našpúlila peri a spravila ukážkový duckface. Zasmial som sa a dal som jej na pery jemnú pusu.

„Buble včera si mi to povedala.“ Zamračila sa. Naklonila hlavu mierne na bok.

„Ako si ma to nazval?“ vražedne prižmúrila oči.

„Buble. Pretože keď sa nahneváš alebo sa ti niečo nepáči nafúkneš líca a vyzeráš ako taká bublinka.“ odpovedal som jej zo smiechom.

„Prečo si mi nepovedal, že si gitarista nejakej skupiny, že Black Bell Brown?“ vyčítala mi.

Rozosmial som sa už som počul rôzne názvy, ktoré nám dávali ale toto bolo najlepšie. Black Bell Brown. Preboha kde na to prišla.

„Neviem čo ti je smiešne!“ odvrkla.

„Ale je my sme totiž Black Veil Brides. A nechápem čo ti na tom vadí bože tak hrám na gitaru. Nechápem čo je teba do toho je to môj život.“ Rose sa zamračila. Vedel som že som to asi prehnal.

„Nekrič po mne. Len som sa pýtala. Nič iné. Ja tu nie som povinná počúvať ťa. Po celí môj život po mne už kričalo veľa ľudí,“ na chvíľu sa odmlčala ale nestihol som niečo namietnuť alebo povedať pretože hneď pokračovala, „ Ak ti tu vadím tak môžem odísť. Mohol si to povedať hneď a nie mi dávať falošnú nadej, že si jeden normálny človek. Myslela som si, že ma konečne stretlo šťastie ale mýlila som sa.“

„Nechápem čo tu riešiš. Vlastne by si mi mala ďakovať pretože nebyť mňa tak teraz sa pravdepodobne nachádzaš v márnici. Pretože by si tam vonku do rána zamrzla. Bolo len na mojej dobrej vôli, že som ťa zobral k sebe.“

„Si obyčajný kretén. Rovnaký ako všetci len si užiť a potom opustiť. Nemyslela som si to o tebe. Si idiot a vôl.“

Kričala a po lícach jej tiekli slzy. Moja ruka vyletela a pristála na jej tvári. Rose spadla na zem a rozplakala sa. Nechápal som čo sa stalo. Nikdy som neudrel dievča a nemyslel som si že toho budem schopný a nie už vôbec, že tá osoba bude moja Rosie. Sadol som si k nej na zem a chcel som ju objať.

„Maličká. Ja. Ja … nechcel som. Odpusť mi to.“ prosil som ju a p lícach mi tiekli slzy. Rovnako ako jej. Odstrčila ma od seba a utiekla do kúpelne. Po pár sekundách som sa zdvihol a prešiel som k dverám kúpelne. Klopal som, prosil som ju a ospravedlňoval som sa jej. Bolo mi to neskutočne ľúto. Neviem ako dlho som sedel pred dverami kúpeľne. Ale nakoniec som sa zdvihol a aj zo svojou mizernou náladou som odišiel do spálne. Tam som zaspal ako nemluvňa.

Rose:

Nemyslela som si že Jake bude ten kto mi tak ublíži. Jeho slová som počula znova

a znova. Bodali na ako včely. Prečo. To slovo mi rezonovalo v hlave. Milujem ho ale on mi ublížil. Ignorovala som jeho pokusy uzmieriť sa so mnou. Vedela som že sedí pred dverami s čaká pokým vyjdem von z kúpelne. Neviem ako dlho som tam bola čas som nevnímala len bolesť. Keď odišiel od dverí vydýchla som si. Obzerala som sa po kúpeľni a smažila sa zamestnať môj mozog natoľko aby nemyslel na osobu, ktorá sa nachádzala v miestnosti za dverami. Môj pohľad nakoniec zakotvil na kôpke oblečenia. A v tom momente som sa rozhodla je načase isť ďalej. Obliekla som si čisté veci a potichu som vyšla z kúpelne. Jakea som nikde nevidela. Potichu ako myš som prešla ku dverám, ktoré viedli do spálne a nazrela som dnu. Jake ležal na posteli a spal. Opatrne som zavrela dvere a zo stolíka som zobrala pero a papier. Nechala som mu list a odišla som z apartmánu. Pred hotelom som si odchytila taxík. Nechala som sa odviezť na letisko a tam som si kúpila letenku do LA. Vedela som že zajtra začnem nový život. Ktorý bude omnoho lepší ako ten ktorý som viedla do teraz. Keď ohlásili môj let otočila som sa a akoby som podvedome dúfala, že sa na letisku zjaví Jake a zastaví ma. Lenže to sa nestalo a ja som nastúpila do lietadla. Letela som v ústrety novému začiatku.

Jake:

Zobudil som sa až večer. V mylnej domnienke, že to všetko bol sen som sa vybral hľadať Rosie. Nenašiel som ju nikde a ani jej veci. Prehľadal som celí apartmán, lenže jej nebolo nikde. Bál som sa. Prechádzal som cez obývačku keď som si všimol na stolíku list. Bolo na ňom moje meno. Z tými najhoršími myšlienkami som ho otvoril a začal čítať.

Jake,

ak čítaš tento list znamená to, že si ma nezastavil a ja som odišla. Rozhodla som sa začať od začiatku. A môžeš za to ty, pretože si mi ukázal aký môže byť život dobrí. A ďakujem ti za to.

Prosím nehľadaj ma. A nehnevaj sa na seba za to, že si ma udrel vyprovokovala som ťa. Si dobrí človek a dúfam, e si rýchlo nájdeš niekoho kto ťa bude milovať tak ako ja.

Navždy tvoja Rose Jaime.

P.S.: Tie peniaze čo som ti zobrala ti raz vrátim.

Rozplakal som sa ako malí chlapec, ktorému zoberiete jeho obľúbenú hračku. Moja Rose ma opustila len preto, že som idiot. Vedel som, že plač mi nepomôže ale nevedel som to zastaviť. Keď som sa ako tak ukľudnil vybral som sa Rosie hľadať. Hoci som nevedel kde by mohla byť. Kvôli nej by som prešiel aj celí svet. Ona bola moje všetko hoci sme sa poznali pár hodín. Niekto by povedal, že som blázon. Behal som ulicami New Yorku a hľadal moju milovanú. Bol som dokonca aj v tej uličke kde som ju našiel prešiel som všetky hoteli a recepčným ukazoval jej fotku ale nikto ju nevidel. Central park som prešiel hádam tri krát ak nie viac. Bol som dokonca aj na polícii ale tam mi povedali, že pokiaľ mi nechala list na rozlúčku tak ju nemôžu vyhlásiť za nezvestnú. Do hotela som sa vrátil nad ránom úplne premrznutý. Cítil som sa ako zbitý pes. No to som nevedel čo ma čaká v mojom apartmáne. Keď som vošiel do obývačky z úmyslom isť spať a potom pokračovať v hľadaní skoro som dostal infarkt. Na gauči sedeli Jinxx, CC a Ashley. Andy sa prechádzal po celej obývačke. Keď ma zbadal pribehol ku mne a jednu mi vrazil.

„Ty idiot. Vieš ako sme sa o teba báli. Už sme si mysleli, že ťa niekto zabil.“ Pozeral som na neho ako vyoraná myš. Zatiaľ čo on divo gestikuloval a kričal po mne. Nemal som chuť reagovať, nemal som chuť žiť nie bez mojej Rose.

„Odišla,“ šepol som.

„Kto?“ Vedel som, že oni by ma mohli pochopiť. Aspoň som v to dúfal. Andy ma odtiahol ku gauču a tam ma posadil. A ja som im povedal všetko. Boli to moji bratia a vedel som, že im môžem veriť.

„Miluješ ju.“

Jinxxov tichý šepot sa niesol obývačkou. Prikývol som na nič iné som sa nezmohol a potom som sa rozplakal ako malé decko.

„Viac ako môj život.“

Tak po dlhej dobe vám prinášam ďalšiu kapitolu BVB. Tentoraz to bude Jakeovy. 

Prechádzal som sa zasneženými ulicami New Yorku. Vianoce boli predo dvermi. Moja rodina a moji štyria adoptívny bratia boli v Los Angeles. Nemohol som zostať s nimi. Nie po tom čo mi spravila moja priateľka, vlastne už ex priateľka. Nechápal som ako mi to mohla urobiť, ja čo som jej bol verný aj napriek tomu, že som cestoval po štátoch a dennodenne sa stretával z fanúšičkami som jej ostal verný a ona ma podvedie z mojim kamarátom. Keď som ich prichytil pobalil som si veci a na letisku som nasadol na prvé lietadlo. A tak som tu v New Yorku.

Ľudia okolo mňa sa niekam ponáhľajú a ja sa tu prechádzam a rozmýšľam nad mojim prekliatym životom. Začul som vzlyky vychádzali z jednej bočnej uličky. No a to by som nebol ja ak by som sa tam nešiel pozrieť.

Vošiel som do tej uličky a pri kontajnery som uvidel schúlene drobné dievča. Malo na sebe špinavé a potrhané oblečenie. Čupol som si k nej a prehodil som jej cez plecia moju hrubú vetrovku. Pozrela sa na mňa uslzenými očami, líca mala červené a opuchnuté od chladu a plaču, plné pery mala trochu modré a triasla sa ako osika.

„Si v poriadku?“ Viem debilná otázka ale čo iné som sa jej mal opýtať?

„Por Favor? Spýtala sa jemným hláskom.

„Estas bien?“ Zopakoval som po španielsky. Ešte, že som sa učil španielsky lebo neviem ako by to dopadlo.

„Si.“ Tvár si skryla do dlaní.

„No hay una.“ Trpko sa zasmiala.

„Por que lo preguntas?“

„Poď vezmem ťa k sebe domov.“ jej otázku som ignoroval.

„Prečo sa o mňa zaujímaš?“ Spýtala sa ma trpko. Zdvihol som ju zo zeme a vyniesol z uličky. Po dvadsať minútovej jazde taxíkom, ktorý sa mi podarilo v tej hustej premávke stopnúť, sme zastavili pred hotelom v ktorom som býval. Recepčná pri pulte sa na mňa divne pozrela.

„Jake Pits.“ Z divným výrazom mi podala kartu od môjho apartmánu. Vo výťahu som s ňou bol sám.

„Ako sa voláš?“ Zasmiala sa. Mala úžasný smiech znel ako zvonkohra.

„Takže so si ma doviedol do izby bez toho aby si vedel kto som. Čo ak som vrah alebo zlodej a ty sa ráno zobudíš a budeš mať úplne vybielenú izbu?“ Prevrátil som oči.

„ Ja som Pits. Jake Pits.“ Predstavil som sa jej.

„Bond. James Bond.“ Obrovský úsmev na jej tvári sa fakt nedal prehliadnuť. Povzdychol som si.

„Tam je kúpeľňa. Asi sa chceš osprchovať. Prinesiem ti nejaké čisté oblečenie.“ Položil som ju na zem. Vo svojej spálni som našiel moje čierne tepláky a biele tričko a ešte ponožky a boxerky. Zaklopal som na dvere kúpeľne.

„Ďalej.“ Ozval sa po chvíli jemný hlások. Vošiel som dnu a čisté veci som polozil na umývadlo. Špinavé som dal do vreca na odpadky a vyložil ich na chodbu. Zavolal som pokojovú službu a objednal som nám večeru. Z kúpeľne sa vrátila z mojou kefou na vlasy. „Sadni si na zem. Rozčešem ti vlasy.“ Ponúkol som jej. Pozrela na mňa ako na idiota. Ale nakoniec mi tú kefu podala. Sadol som si na gauč a ona predo mňa na zem. Pokým som jej rozčesal vlasy tak to trochu trvalo mala ich strašne pochlpené.

„ Povieš mi prosím ako sa voláš?“ Spýtal som sa po chvíli ticha.

„Skús hádať.“ Povedala sa začala priasť ako mačka. Asi sa jej páčilo to ako som jej zapletal vrkôčiky a zabával som sa jej z vlasmi. Prestal som ju česať. Nesúhlasne zamravčala. Zamyslel som sa.

„Sarah?“ Zavrtela hlavou.

„Jasmine?“

„Fuj?“

„Charlote?“

„Nie.“

„Bella?“

„Blé, vypadám snáď ako tá trúba čo sa zamilovala do upíra?“ Vybuchol som od smiechu. „Lauren?“

„Blé.“

„Alice, Sam, Lana, Sabína,...?“ Na všetky mená čo som vymenoval mi odpovedal nie alebo podobné záporné odpovede. Zdvihol som ju zo zeme a položil som ju na gauč. Sadol som si na ňu. Pozorovala ma z bojazlivým pohľadom. Začal som ju štekliť. Zvýskla a začala sa vrtieť, kopať a strašne sa smiať.

„Dosť. Prosím, prosím. Jaime. Rosemary Jaime.“ Dostala zo seba pomedzi smiech. Zohol som sa k jej uchu a jemne som ju do neho uhryzol.

„Vidíš ani to nebolelo:“ Striasla sa. Z úst jej unikol jemný vzdych. Znova som ju uhryzol do ucha a ešte som ju na neho pobozkal. Odtiahol som sa a sledoval som jej reakciu. Ešte stále som na nej sedel a nemienil som z nej zliezť.

„Rosemary Jaime aká?“

„Nepoviem.“ Skríkla. Sklonil som sa k jej krk a začal som ju do neho jemne hrýzť a bozkávať. Po chvíli som prestal. Nesúhlasne zakvílila.

„Tak?“ Nadvihol som obočie.

„Salvadore. Prosím len pokračuj.“ A ja som jej dal to čo chcela znova som ju začal bozkávať. Z krku som prešiel na nahé rameno, ktoré jej odhaľovalo moje tričko. Jej drobné ruky mi blúdili po chrbte a nechty mi zarývala do chrbta. Rukou som jej zašiel pod tričko a jemne som je hladkal bruško. Ticho zavzdychala. Vyzliekol som jej tričko a perami som skĺzol na jej bruško. Nad pravým prsníkom mala tetovanie.

„Beautiful.“ Pobozkal som ju na to tetovanie. Pokožku tam mala úplne jemnú. Tetovanie jej zakrývalo jazvu. Zaujímalo by ma čo sa jej stalo. Z jazvy som prešiel na jej prsia. Jedno som bozkával a druhé som dráždil palcom. Jej vzdychy zaplňovali celú miestnosť. Z pŕs som sa presunul na ploché bruško. Vyzliekla mi tričko a perami mi prešla po ramene. Rukami mi skĺzla k opasku a rozopla mi ho. Začala mi sťahovať nohavice a mne v hlave začalo blikať červené svetielko. Odtiahol som sa od nej. Zúfalo na mňa pozrela a nesúhlasne zakňučala.

„Prepáč ale nemôžem.“ Rukou mi ohrnula ofinu z tváre a rozkošne sa usmiala.

„To nič. Ja vlastne asi by som ťa stopla. Neviem čo to do mňa vošlo. Ja taká vôbec nie som.“ Ľahol som si vedľa nej a pritiahol som si ju do náručia. Hlavu mi položila na brucho.

„Čo by si povedala na to, že by som ťa od zajtra začal učiť anglicky.“ Zamračila sa a spravila grimasu.

„No vieš ja anglicky viem. Lenže mám otrasný prízvuk. A tiež ju neovládam najlepšie. Dakedy sa mi podarí povedať niečo úplne iné ako chcem.“ Začervenala sa.

„Rosie máš nejaké doklady? A tu angličtinu napravíme.“

„Nie. Všetky doklady mi ukradli ešte predtým ako som sa dostala na ulicu.“

„Dobre zajtra ti pôjdem dať urobiť nové doklady.“ Z vrecka nohavíc som vybral môj iphone a od fotil som si ju. Fotku som si dal na tapetu a potom som jej ju ukázala.

„Ja nemám americké občianstvo.“ Šepla a previnilo sklonila hlavu.

„To zariadim. Od zajtra budeš právoplatná občianka Ameriky. Nechám ti tu môj telefón budeš tam mať moje číslo ak by si niečo potrebovala. A potom keď sa vrátim tak pôjdeme na nákupy.“ Jemne sa usmiala. Zdvihol som sa z gauča a ju som zobral na ruky. Odniesol som ju do spálne. Položil som ju do mojej obrovskej postele a ľahol som si k nej. Rosie sa chcela prevrátiť ale trošku jej to nevyšlo. Posteľ bola totiž vodná a na takej sa treba naučiť spávať. Spadla na zem. Rozosmial som sa. Zdvihla sa zo zeme a zazrela po mne. Zobrala si perinu a vankúš a odišla zo spálne. Keď sa nevrátila ani po dvadsiatich minútach zdvihol som svoj lenivý zadok (musím povedať, že aj sexy) z postele a išiel som ju hľadať. Našiel som ju v obývačke na gauči sladko spať. Opatrne som ju zobral na ruky a odniesol som ju do spálne. Tam som ju položil do postele a ľahol som si k nej. Zaspal som z anjelom v náručí.

                                                                                                                                                     

Por favor? - Prosím

Estas bien? - Si v poriadku?

Si – áno

No hay una – nie nie si

Por que lo preguntas – Tak prečo sa pítaš?