Ako som vstúpil do seba

Sedela som v šatni a pozerala som sa po mojich kamarátoch. Všade bol zhon, všetci sa ponáhľali dokončovali posledné úpravy na svojich kostýmoch. Len ja som sedela za stolom a ťukala do notebooku. Veď predsa hrať Nerv nie je také náročné. Červené tričko a čierne legíny. Plus natupírované vlasy ako po výbuchu fénu. Dnes sme hrali hru od Štepku. Ako som vstúpil do seba. Všade bola panika. Koncert sa mala začať už o chvíľu. Prišla ku mne kamarátka a z môjho ruksaka vytiahla fľašu Rajca. Napila sa a podala mi ju. Chutilo to otrasne ale tak ani sa nečudujem. Borovička zo Spritom. No ale tak aspoň ma to posilnilo a zahnalo to stres. Koncert už začal. Ja som už len čakala kedy pôjdeme my. Ešte päť čísel a ideme my. Nie už len štyri. Tri. Dva. Išla som sa postaviť na svoje miesto. Naše „zlé“ alebo skôr pripité Parazity nám na pódium priniesli stôl a stoličky. Potom sa schovali pod stôl a na pódium vyšiel „učiteľ“. Pozrela som na moju kamarátku a jame som kývla hlavou. Znak toho, že začíname.

JA: „Aha, tu je náš milosť pán. Ajhľa, človek.“

KAM.: „Exemplárny príklad človeka, ktorý si neváži sam seba. Všetci tlieskame.“

JA: „Vážené publikum tu je ten človek, ktorý si ani za mak neváži cudziu prácu. Je zadívaný iba do tej svojej.“

UČITEĽ: „ Protestujem! Vážené publikum upodozrievam tu prítomné nervné typy z vedomého klamstva.“

JA: „Po prvé nie nervné typy. Ale vážene a potrebné nervy. A my nie sme nervy hocijaké ale my sme nervy tvoje, choré, obyčajné, invalidné, učiteľské.“

V hranom plači a zúfalstve sa hodím na zem. Čím si vyslúžim potlesk. Všetci trpezlivo čakáme pokým do tlieskajú a pokračujeme.

KAM.:“ Tento muž mal byť herec. Potlesk a zase potlesk. Ale on je, prosím pekne, učiteľ.“

JA: „Sadá si k stolu, otvára notes, zatvára notes, vstáva, otvára notes, listuje v notese, koho si dnes vyvoláme, vyvoláme si, no, koho si dnes vyvoláme, a čo tak vyvolať si nášho známeho, obľúbeného, ale nie, toho si dnes nevyvoláme, dnes si radšej vyvoláme iného nášho známeho a obľúbeného. Ale prosím už prenechajme slovo...“

KAM.: „Ďakujem za slovo. A čo vidíme? My tiež uvidíme toho istého pána učiteľa s notesom, ktorý pokračuje vo svojom pedagogickom horore. Dnes by sme si mohli vyvolať, naozaj, kto uhádne? Nikto neháda, to je škoda, lebo kto by uhádol, s tým by sa dnes nemuselo počítať, a takto sa musí rátať s každým, každý dnes má možnosť predstúpiť priamo k tabuli... Herec, Najhorší herec účinkuje v tomto chatrnom človeku. Prosím si potlesk zo súcitu, také skromné oživenie v sále. Ďakujem. Oživilo to.“

JA: „Prečo si vyťal tomu siedmakovi v trampkách takú, že mu až prepytujem, sopeľ vyletel?!“

UČITEĽ: „Dožral ma. Pískal si cez vyučovanie. Potom sa vyzul aby bol smiech a smrad. A potom niečím, nazdávam sa, že ústami, vyrábal nechutné zvuky. Vyvolal som ho, ale on nepočul. Zašiel som k jeho lavici a vtedy došlo o onomu poľutovaniahodnému činu.“

JA: „A čo Komenský? Makarenko? Tí prestali existovať však?!“

KAM.: „A čo tá poézia v tvojej knižnici? A čo slávnostný učiteľský sľub? Mlátiť mladú generáciu, na to by ťa bolo! Tu, kamarát, môžeš mlátiť, ruky si môžeš po lakte umlátiť, aj tak to bude furt málo!“

UČTEĽ: „Aj ja som len človek, a nie počítač, aj ja mám len jedy nervy.

JA: „A už sme pri koreni veci. Áno máš nás len jedny, a predsa si nás nevieš vážiť. Takto sa trasieme.“

KAM.: „Takto sme napnuté.“

JA: „Čo napnuté, my sme stále vyšponované!“

KAM.: „Niekedy sme dokonca v kýbli.“

JA: „Niekedy sme- A to neviem čo znamená- úplne na dranc, to bude asi z nemčiny. Dranc... Jozef Franc.“

KAM.: „Dá sa na nás brnkať.“

JA: „Niečo mu chce po nás liezť.“

KAM.: „A on sa vám usmieva a my tu skapíname na tento slniečkový ksicht. Opovrhnutie sa skrýva za každou usmievajúcou sa tvarov.“

UČITEĽ: „Vám sa tu hovorí, vám sa tu robí divadielko ale skúste žiť z 500 eur s pokojnými nervami.“

JA: „Viacej si nás váž. To je všetko. Nie sme predsa celkom slepé, aj keď nás niekedy celkom zaslepuješ.“

KAM.: „Ešte to nie je taká tragédia. Možno sme to trochu prehnali“

JA: „ Poď s nami na výlet. Zájdeme do mozgu, bude sranda.“

KAM.: „Vyhrabeme niečo z pamäti.“

JA: „Nahlas si zasnívame.“

KAM.: „A pomaly zabudneme.“

UČITEĽ: „Ešte to nie je také zlé. Ako vidím mám vás len jedny.“

KAM.: „ Raz si povedal, že život je nervák. Síce nevieme čo to znamená ale hlboko nás to zasiahlo.“

Spoločne sme sa uklonili a za obrovského potlesku sme odišli z pódia. V zákulisí sme si posadali k nášmu stolu  a fľaša Rajec kolovala medzi nami. Nemyslela som si, že dnešný koncert skončí takto.

          Veselé Vianoce

Videli ste najnovší videoklip od Black Veil  Brides? Je k pesničke In The End. Ja som sa do neho zamilovala hneď ako som ho videla.

     

A tu je ešte jeden z nových videoklipov 

Tak po dlhšej dobe vám sem pridávam prvú časť príbehu Jinxxa. Dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako ako predchádzajúce príbehy.  S pozdravom Mitch.

JINXX

Konečne som doma. Lietadlo pristalo na letisku v L.A. Z chalanmi sme vystúpili a išli sme si po naše kufre. Jake v hale skoro skolaboval keď uvidel Rose z obrovským tehotenským bruškom. Stál na mieste ako taký vôl a ústa mal do korán. Ja, Ash, CC a Andy sme sa na ňom dobre zabávali a ale za to ani Andy a ani Ash nemohli nič povedať oni sa tvárili podobne keď sa dozvedeli, že ich polovičky sú tehotné. Poobzeral som sa po hale ale moju Sami som nikde nevidel.

„Nie je tu. Keď som jej vola odbila ma z tím, že nemá čas.“

Za chrbtom sa mi ozvala Mitchelle. Prikývol som a jemne som sa usmial.

„Netráp sa. Možno ti len chcela prichystať prekvapenie.“ darovala mi jeden povzbudivý úsmev. Ashley má šťastie, že ju má. Pred letiskovou halou som sa rozlúčil z chalanmi a chytil som si taxík. A pobral som sa domou. Z letiska to bolo taxíkom ani nie desať minút. Tak veľmi som sa tešil na moju Sami.

***

Vošiel som do bytu. Kufre som si položil ku skrini, ktorú sme mali v chodbe a bez toho aby som sa vyzul som išiel do obývačky. Mal som v pláne zobrať Sami na večeru. Vošiel som do obývačka a na zemi som si všimol Saminé tričko. A aj mužskú košeľu, ktorá rozhodne nebola moja. So zlým tušením som sa pobral smerom do spálne. Otvoril som dvere a naskytol sa mi pohľad na niečo čo som nečakal. Sami si to rozdávala s mojim, teraz už bývalým, kamarátom. Zatresol som dvere a v chodbe som si zobral moje kufre a čo najrýchlejšie som sa snažil dostať z toho bytu.

***

„Ahoj. Mohol by som pri tebe ostať na pár dní.“ Ashley na mňa pozeral ako na debila. Keď sa už dlhšie nemal k odpovedi prepchal som sa popri ňom dnu. V chodbe som si nechal kufre a topánky. Zamieril som si to obývačky. Tam sa Mitchelle zabávala z maličkou Andy.

Keď ma Andy zbadala po štyroch sa vybrala ku mne.

„Ahoj, maličká. Ako sa máš? Poradne si vyrástla.“ Mál sa začala rozkošne smiať. Dal som jej pusu na líčko.

„Prečo nie si pri Sammi?“

Mitch a Ash na mňa pozerali. Mykol som plecom a aj z malou Andy som sa posadil a gauč.

„Rozvádzame sa.“

„Čo? Veď ste sa brali v lete a to nie je ani pol roka.“ zvolal Ash.

„Čo sa stalo? Jinxx si úplne mimo.“ Mitch si ku mne sadla na gauč a objala ma.

„Prišiel som domou a našiel som ju v posteli s Miko. Ani som nepočkal kým si ma všimnú. Otočil som sa a odišiel z bytu. A nezabudol som poriadne tresnúť dverami.“

Ash zalapal po dychu a zahrešil.

„Prosím mohol by som tu ostať. Aspoň na chvíľku kým si nenájdem byt. Prosím.“

Čo je to za otázku preboha. Braček tu si stále vítaný.“ Ash krútil hlavou a odišiel do chody po moje veci. Malú Andy, ktorá sa v mojom náručí už začal mrviť som položil na zem. Mitchelle ma objala.

„Ďakujem.“

Pri Ashleym a Mitchelle som zostal som ostal dva dni. Medzi tým som sa stihol rozviesť aj keď Sammi poriadne vystrájala. Kúpil som si malí dvoj izbový byt v kľudnejšej časti mesta.

V poslednej dobe sa mojou najväčšou priateľkou stala fľaša vodky. Nechodil som ani na koncerty. Sám som sa utápal v mojej samote. Von z bytu som vyšiel iba v prípade, že mi došla vodka a iní alkohol som doma už nemal. Chalanom som nedvíhal telefóny. A presne dnešok bol podobný ráno som sa ani poriadne nenajedol a už som bol znova opitý. Po niekoľkých minútach som sa zdvihol a z baru som si zobral dve fľaše vodky. A takto to pokračovalo celí deň pokiaľ som od opitosti nezaspal.

„Vstávaj. Kriste smrdíš ako tchor. Počuješ. Vstávaj a je mi jedno, že máš opicu a pre informáciu vyhodila som všetok chľast čo som našla.“ To ma prebralo. Posadil som sa na gauči. Hlava ma neskutočne bolela. Zmätene som sa obzeral okolo seba. Nevedel som spomenúť čo som včera robil. Do môjho zorného poľa sa postavila nejaká postava. Chvíľu mi trvalo kým so si uvedomil kto to je.

„Sandra?“

„Nie Santa Klaus. Kriste choď sa osprchovať.“

Nezostávalo mi nič iné ako ju poslúchnuť. Už teraz bola poriadne nasratá. Po poriadnej sprche som sa vrátil do obývačky. Bolo tam upratané.

„Choď sa obliecť ideme von.“

„Ale...“

„Niečo som povedala“

Obliekol som sa ako poslušný psík som išiel za nou.

„Povieš mi kam ideme?“

„Ideme do jednej malej kaviarne. Mám sa tam stretnúť z kamarátkou. Je to tvoja faninka. Len tak pre zaujímavosť.“

„Už len to mi chýbalo. Stretnúť sa z nejakou bláznivou faninkou.“

„Ta a teraz ma počúvaj. Neviem čo sa s tebou stalo ale to sa zmení. Ty sa vrátiš do normálu žiaden chľast a nič podobné. Zabudni na ňu príde lepšia.“

„Prečo sa to toho miešaš. To nie je tvoja vec. Vráť sa tam kde si bola posledné dva roky. Ja ťa nepotrebujem. Viem sa o seba postarať aj sam.“ Ona sa nebude starať do môjho života. Je síce pravda, že kedysi sme boli najlepší kamaráti ale to sa zmenilo po tom čo bez slova odišla. Na líci mi pristála jej ruka.

„Mňa urážať nebudeš.“ Už kričala aj ona.

„A teraz poďme je mi jedno či chceš aby som ti pomohla alebo nie.“ Naštvane prešla cez cestu. Chvíľu som tam stál ako vôl. Ale potom som sa rozbehol za ňou.

„Povieš mi aspoň ako sa volá?“

„Má ružové vlasy a dva piercingy.“ Otvorila dvere a vošla dnu. Mne nezostalo nič iné len ju nasledovať. Vošiel som dnu a poobzeral sa. Môj pohľad hneď zastal na ružovo vlasom dievčati. Bola pekná to sa musí uznať.

Rose:

„Rosie.“

Som hlupaňa. Ako som si mohla myslieť, že ma nespozná? Ako? Do šatne som dobehla značne udýchaná. Hneď ako ma oslovil som utiekla. Zbabelec. Lenže ja som sa mu nemohla pozrieť do očí. Dvojčatá na mňa pozreli ako na blázna. Zobrala som si kabát a utekala som preč. Bolo mi jedno, že vonku je dosť zima. Veď bol december. Bolo mi jedno, že mám oblečené kožené kraťase a korzet, ktorý viac odhaľoval ako zahaľoval. Aj keď sa mi utekalo zle na tých opätkoch, utekala som, potrebovala som sa dostať čo najrýchlejšie preč z jeho blízkosti. Pribehla som na autobusovú zastávku práve včas. Nastúpila som do autobusu a šofér na mňa dosť divne ak aj dosť perverzne pozrel. Povedala som mu zastávku a zaplatila. Sadnúť som si musel k jednej starej pani, keďže autobus bol plný. Tá babička na mňa pozrela dosť divne. Rýchlo som si pozapínala kabát. Ale aj tak som musela celých desať minút cesty počúvať reči o tom, že dnešný svet je strašný a za jej mladých čias sa na ulicu takto sporo oblečená nemohla ukázať žiadna mladá slečna.

***

Ležala som v posteli a utápala som sa v slzách. Aj keď prešiel rok stále som ho milovala. Ale na tú facku nezabijem. Vždy tu bola tá myšlienka, vrátiť sa späť do NY a nájsť ho. Lenže potom sa mi v hlave prehral ten moment keď mi vrazil a návrat do NY bol zamietnutý. Síce to nebolo prví raz čo som dostala facku od muža ale facka od neho ma bolela sto krát viac. Môj hysterický plač prerušilo zvonenie zvončeka. Ťarbavo som vstala z postele a preklínala som Ninu za to, e mi moje veci nemohla doniesť zajtra. Veď kto iný by ku mne chodil.

„Veci polož na gauč. Zober si niečo z kuchyne alebo z baru ja sa idem osprchovať.“ Nedala som jej šancu niečo povedať ale bolo mi jasné, že hneď ako vyjdem zo sprchy bude ma vypočúvať. V kúpeľni som zo seba zhodila všetky veci a zaliezla som si pod sprchu. Teplá voda mi uvoľňovala všetky svaly. Vypla som. Nechala som sa unášať myšlienkami a nevnímala som svoje okolie. Takže som si ani nevšimla, že mi niekto vošiel do sprchy. Uvedomila som si to až v tedy keď som na svojich bokoch pocítila niečie ruky. Z úst sa mi vydral výkrik ale nestihol sa poriadne ozvať pretože ten votrelec ma pobozkal. Tie pery. Hneď som ich spoznala. Bolo to on. Odstrčila som ho od seba. Vlasy mal zmáčané od vody. To telo. Všetky tie tetovania. Ani jeden z náš nič nepovedal. V tichosti sme si hľadeli do očí a prudko sme dýchali. Môj pohľad padol na jeho pery. Nevydržala som to proste som sa na neho vrhla.

Jake

Utiekla už zase. Chcel som isť za ňou ale Andy ma zastavil.

„Kto je to?“

„Rosie.“ viac som už vravieť nemusel. Všetci pochopili. Aspoň chalani.

„Býva na Teín beach. Priamo na pláži. Jej domček si nepomýliš. Je taký malí a okolo dverí ma mušle.“ Nina sa na mňa usmiala. A keď sme na ňu všetci pozreli mykla plecami a odišla.

Obliekol som si bundu a od CC-ho som si zobral kľúče od auta. Cesta k Rosie sa mi zdala nekonečná. Pri dverách jej domčeka som zaváhal. Čo ako ma vyhodí?Otvorila mi a ani na mňa nepozrela

„Veci polož na gauč. Zober si niečo z kuchyne alebo z baru ja sa idem osprchovať.“

Pozeral som sa na jej zadoček. A vošiel som dnu. Zavrel som dvere a veci čo mi Nina strčila do rúk som odniesol do obývačky. Potom som vybehol po schodoch hľadal som kúpeľňu. Dlho som hľadať nemusel. Vošiel som dnu a ona si ma ani nevšimla. Vyzliekol som sa a vošiel som ku nej pod sprchu. Preľaknuto vykríkla ale ja som ju umlčal bozkom. Po chvíli ma od seba odstrčila. Pozerali sme si navzájom do očí. Vrhla sa na mňa bol to pre mňa šok. Ale ochotne som spolupracoval.

***

Rose:

Ležala som na bruchu. Jake mi prstami prechádzal po chrbte. Ležal na boku a hlavu si podopieral rukou. V izbe bola tma ale ja som vedela, že sa na mňa pozerá.

„Neľutuješ to?“ Jeho šepot narušil ticho izby.

„Nie. Som rada, že to bolo práve s tebou.“ Jakeove pery som pocítila na mojom krku. Jemne ma bozkával na krku a pleciach.

„Nechcem aby si sa trápila.“ pošepol mi rovno do ucha. Vlasy na krku sa mi zježili a jemne som sa striasla. Jake si to všimol a prikryl ma perinou. Pritúlila som sa k nemu a hlavu som mu položila hruď. Jake začal potichu spievať pesničku, ktorú som nepoznala. Konečne som bola šťastná. Pretože som pri sebe mala človeka, ktorého milujem.

„Jake. Milujem ťa.“

„Ja teba tiež, maličká.“

Epilóg

Sadla som si na záhradnú stoličku a pozrela som sa na môjho manžela a dcérku. Naháňali sa po záhrade a malá pišťala. Jake sa smial. Bola som šťastná, môj život nemohol dopadnúť lepšie. Dva mesiace po tej noci, našej prvej noci strávenej spolu, som zistila, že som tehotná. Najprv som sa bála Jakeovej reakcie. Nebol doma mal totiž turné. Domou prišiel po piatich mesiacoch. Ja som ho čakala na letisku. Na jeho výraz nezabudnem. Bol prekvapený keď ma tam uvidel z tehotenským bruškom. Mitch a Dan sa vedľa mňa na ňom dobre zabávali. Za tie mesiace, odkedy sme sa zoznámili, sa z nás stali dobré kamarátky. Jake chvíľu stál a úplne ignoroval chalanov, ktorý do neho niečo hustili a aj fanúšičky. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. Pustil kufre, ktoré ešte stále držal v rukách pustil na zem a rozbehol sa ku mne. Teraz máme už päťročnú dcérku a ďalšieho potomka na ceste. Svadbu sme mali dva roky po narodení našej dcérky. Bola tak mala. Boli tam len naši priatelia a rodina. Ale zato bola čarovná. Aj keď sa mi nepáčilo, že Jake cestuje, musela som si zvyknúť. V bare som pracovala ešte dva mesiace po našom stretnutí ale keď som sa dozvedela, že som tehotná prestala som. Daniel to pochopil. Z môjho premýšľania ma vyrušilo niečo studené na mojich nohách. Môj pohľad padol na premočené tepláky.

„Jake? Za chvíľu budeš znova ocko. Ale ak hneď nenaštartuješ to prekliate auto tak sa toho nedožiješ.“ môj krik sa nedal prepočuť.

                                  The end

Tak tu je tretia časť príbehu. 

Jake

Rok už je to rok čo som prišiel o moju Rosie. Ešte stále som ju nenašiel a pomaly už prestávam dúfať, že sa niekdy stretneme. Každý deň zaspávam s myšlienkou na ňu. Moju prekrásnu Španielku. Nemyslel som na ňu jedine v tedy keď moju myseľ zamestnávalo niečo iné. Za posledný rok sme vydali nové CD. A mali sme Európske turné. Jinxx sa stihol oženiť. Ashleymu sa narodila malá dcérka a Andyho dvojičky poradne vyrástli. Dan a Mitch poradne svoje polovičky využívali. Stali sa z nich opatrovateľky a poriadny podpapučiary.

Rose:

Rok. Taká doba prešla od vtedy čo mi jeden človek pomohol dostať sa z ulice. Už je to rok čo som opustila človeka, ktorého milujem. Rok čo som začala nový život. Prvé Vianoce, ktoré neprežijem na ulici. A ja som nevedela čo mám robiť. Mala som prácu a aj byt, v ktorom som mohla bývať. Ale načo mi to bolo keď som nemohla bývať s ním.

Bývala som v meste anjelov. Bolo to veľké mesto a prekrásne. Lenže Ja som si nemohla užívať pohľad na východ slnka ako iné páry lebo môj vyvolený tu so mnou nebol. Vždy keď som ráno behala na pláži som tíško závidela párom, ktoré sa po nej prechádzali.

Môj kolobeh života bol rovnaký. Ráno som vstala pred svitaním, išla som si zabehať, potom som sa doma osprchovala a vyrazila som do práce. Pracovala som v malom kníhkupectve. Tam som bola do piatej poobede a potom som išla do druhej práce. Bar pracovala som ako tanečnica. Domou som sa vracala okolo jednej až druhej v noci. Síce to nebol život aký som vždy chcela ale mne to stačilo. A dnešok nebol výnimkou.

Práve som sedela v autobuse a mierila som si to do mojej druhej práce. Keď ma prepadli spomienky na predchádzajúci rok. Skoro som zabudla vystúpiť na zastávke. Ale našťastie som sa spamätala skôr ako bolo neskoro.

Vošla som do baru a tam si ma hneď odchytil šéf, že dneska budeme mať VIP návštevu a odo mňa chcel aby som im bola stále po ruke. Aj keď som bola tanečnica dakedy som robila ja čašníčku ale som bola za barom. Prešla som do šatne za ostatnými dievčatami a prezliekla som sa do kraťasov a tielka.

Mala som tréning. Nacvičovali sme nové zostavy alebo sme sa len tak zabávali. V bare boli štyri tanečnice, ktoré sa striedali ako čašníčky alebo pracovali pri bare. Ja som bola piata. Nina bola energická Talianka, ktorej sa ústa nezavreli. Mala som ju rada keď som sa sem prisťahovala bola prvá, ktorá mi pomohla.

Potom sú tu dvojičky Lisa a Kory. Tie dve sú fakt bláznivé. Vždy majú čísla spolu. Nakoniec je tu vždy zodpovedná ale poriadne neslušná Andy. Tá je taká naša mama je s nás najstaršia a vždy keď máme problémy vytiahne nás z nich.

Majiteľ klubu je tiež poriadne číslo ma dvadsaťpäť a vždy s nami sranduje. Klub patrí jeho otcovi ale ten sa tu neukazuje Daniel má voľnú ruku. Je fakt milí a správa sa k nám ako k sestrám nie ako k šľapkám ako to je v iných kluboch. A ako to viem?

Keď som sem prišla nemohla som si nájsť prácu až nakoniec som si ju našla v jednom klube. Bolo to tam strašné. Majiteľ baru tam bol strašný. K tanečniciam sa správala ako k šľapkám a rovnako si aj dovoľoval. Pokúsil sa ma znásilniť ale našťastie tam v tedy prišiel Daniel a pomohol mi. Potom mi ponúkol prácu. Najprv som sa bála a povedal som mu, že si to musím rozmyslieť. Na druhý deň som sa stretla Ninou a povedala som jej všetko z predošlého večera. Vysvitlo, že ona pracuje v tom bare. A tak som večer išla do práce s ňou.

„Tak dievčence mám pre vás malé prekvapenie. Ale najprv vás oboznámi z dnešným plánom,“ Daniel sa posadil na bar a na tvári sa mu objavil nezbedný úsmev, „ Dnes k nám prídu VIP hostia. Je to jedna tunajšia dosť známa skupina. Jaime a Nina ich budú obsluhovať. Dvojčatá budú tancovať a ty Andy pôjdeš za bar. Mala by si to zvládnuť aj sama ale ak chceš zavolám Tomasovy.“ Z Ninou sme si ťapli. Vždy sme spolu radi pracovali

„Nevolaj Tomasovy dnes tu nebude taký nával keď tu budú len VIP hostia. A čo to prekvapenie?“ Zaujímala sa Andy. Daniel sa zasmial.

„Vás päť ani nezaujímalo ako budete dnes pracovať ale iba to prekvapenie. Že. No cez Vianoce pôjdeme do Álp.“ Mám piatim padli sánky. To nemyslí vážne. Alpy? Síce je pravda, že nás už zobral na dovolenku. Bolo to v lete a boli sme v Grécku ale Alpy? To bolo prekvapenie.

„Tak šup šup do práce.“ Tím uzavrel našu konverzáciu skôr ako sme sa naňho vrhli a chceli informácie. Tréning trval hodinu. Potom sme išli do spŕch mali sme ich spoločné ale každá sprcha bola oddelená závesom. Naše sprchovanie nedopadlo najlepšie. Veď uznajte, že keď sa v jednej miestnosti zíde päť totálne bláznivých báb je to zlá kombinácia. Našim piskotom sme prilákali aj Daniela. Keď nabehol do kúpeľne z pištoľou v ruke dostal poriadnu sprchu. Nakoniec nám vypol teplú vodu a tak sme boli nútene vyliezť von. Ten pako chodil po bare v mokrom obleku a ešte sa tomu smial. V šatni som si obliekla krátke kožené kraťase a korzet. Na nohách som mala topánky na dvadsať centimetrovom opätku. A na tvári masku. Bolo normálne, že aj počas tancovania a aj počas roznášania nápojov sme ich mali. Vlasy mi Kory upravila do zložitého účesu a tiež mi spravila make-up. VIP hostia prišli presne o deviatej. Z Ninou sme sa vybrali do VIP miestnosti, ktorá bola dnes prázdna až na päť chlapcov, ktorý sedeli vzadu v rohu. Prišli sme k ním a odrapotali našu naučenú frázu. Prišiel k nám aj Daniel. Stále bol v tom mokrom obleku, cvok.

„Ahojte. Ako vidím už ste sa stihli zoznámiť z mojimi dievčatami.“ Usmieval sa ako pripečený.

„Hej, stihli. Čo sa ti stalo?“

„Ale len som si nesprávne vyložil krik, ktorý vychádzal zo spŕch a dostal som poriadnu sprchu. Však Jaime, Nina?“ My sme sa nevinne zasmiali. Daniel po chvíli odišiel.

Jake.

Chalani ma po roku vytiahli do nejakého klubu. Rok už je tomu rok a ja som ju ešte stále nenašiel. Odišla kvôli mojej blbosti. Za ten rok som sa zmenil. Pribudlo mi pár tetovaní a aj moje správanie sa zmenilo. Pokiaľ som nestretol Rose tak som bol namyslená hviezdička. Lenže teraz ledva vyjdem z domu. Jedného času sa aj v novinách písalo, že som závislí na drogách ale to je sprostosť. Dnes mám narodeniny a tak ma Andy, Ashley, Jinxx a CC vytiahli von s tím, že Andyho kamarát ma klub a celú VIP-ku budeme mať pre seba. Po dlhom boji som prehral a tak som musel isť. Andy mal pravdu celú VIP-ku sme mali pre seba. K nášmu stolu prišli dve dievčatá v korzetoch a maskách. Hneď za nimi prišiel aj Daniel. Mal na sebe mokrý oblek. Vysvetlil nám, že to preto lebo vtrhol dievčatám do spŕch.

Odišiel z tím, ž si ešte musí niečo vybaviť ale Nina a Jaime nám budú plne k dispozícii.

„Dievčatá nezložili by ste si masky? Nik tu nie je.“ začal ich presviedčať CC. Tie dve pozreli na seba a nakoniec prikývli. Prezrel som si ich. Boli pekné to musím povedať a jedna z nich tá drobnejšia mi bola z niekade povedomá. Prezeral som si ju. Nevedel som kde som ju videl. Až nakoniec mi padol pohľad na jej prsia. Mala tam tetovanie. Čipka. Rose mala také tetovanie. Ešte raz som sa jej pozrel do tváre. Spoznal som ju. Bola to ona moja maličká.

„Rosie?“