Black Veil Brides

Andy II.

Andy:

Bol som vystrašený. Dan bola na sále už niekoľko hodín. Prechádzal som sa hore-dole po nemocničnej chodbe. CC-mu a Ashleymu som už išiel pekne na nervy.

„Andy sadni si prosím ťa Veď ak by sa niečo stalo určite by nám to prišli povedať. To že tam je tak dlho je normálne.“

Povedal pokojne Ash. Zazrel som po ňom. Bol som nervózny ako pres svojim prvým koncertom, možno aj viac.

Po chodbe k nám pribehlo drobné strapaté dievča. Na sebe mala kraťase a tielko na nohách mala papuče v tvare medveďa, také mala aj Dan. Tipujem, že je to jej pyžamo. Bolo jasne vidieť, že nemá podprsenku. Andrew! Preboha na čo to myslíš, tvoja snúbenica rodí a ja tu myslím na prasačiny. Okríklo ma moje druhé ja. Poobzerala sa okolo seba a zamierila ku mne.

„Ahoj ja som Mitchelle. Dadiná kamarátka. Písala mi že je tu.“ Mala divný prízvuk rovnaký mala aj Dan len ten jej bol trochu mäkší.

„Dada?“

„Daniela“

„Dan?“

„Yes“ Nestihol som jej odpovedať, pretože na chodbu višiel doktor.

„Andrew Biersack?“ A pozrel sa po našej skupine.

„To som ja. Ako je na tom moja snúbenica? A čo bábätko.“

„ Chce vás vidieť.“ Povedal a odišiel. To malo znamenať čo.

„A ešte je to izba 235.“ Zakričal. Pozrel som sa na CC-ho a Ashleyho. CC spala slintal. Niekedy mám taký pocit, že ten chlapec je retardovaný. A mám ho práve teraz. Ashley sa doslova lepil na Mitchelle . A ešte k tomu sa zabával zo žuvačkou. Mám to ja ale retardovaných kamarátov. Prešiel som k dverám izby.

Vošiel som dnu a naskytol sa mi nádherný pohľad. Dan spala a vedľa jej postele boli dve postieľky. Potichu som prešiel k postieľkam tak aby som nezobudil Dan. Jedno z bábätiek malo ružovú a druhé modrú čiapočku. Pozrel som sa na Dan. Tá už nespala ale pozorovala ma.

„ Jerry a Katherine.“ Povedala zachrípnutým hlasom.

„Sú nádherný.“Povedal som šeptom aby som nezobudil mojich malých anjelikov.

„Po tebe.“ Povedala už aj z miernym úsmevom. Pobozkal som ju na pery. Teraz som mal kompletnú rodinu.

„Čo povieš na to kebyže za take dva roky máme takého ďalšieho anjelika?“

„ Skús a ťa vykastrujem Biersack!“ Zavrčala. Zasmial som sa a dal som jej malú pusu na čelo.

Katherine a Jerry

Tak tu je moja nová poviedka o skupine Black Veil Brides. Už mám napísaných pár častí takže ich môžete očakávať. 

Black Veil Brides -Andy I.

Prechádzala som sa po ulici. Bola som zahĺbená vo svojich myšlienkach takže som vôbec nevnímala kam idem. Nachádzala som sa vo svojom vysnívanom meste meste. Los Angeles. Žila som tu už dva mesiace. Si poviete, že to je “veľmi“ dlho. No skôr som sa sem nemohla prisťahovať kvôli škole. Poobzerala som sa okolo seba.

Ulicu, na ktorej som sa nachádzala som nepoznala. Hmm. Takže to vezmem v pravo. Som zvedavá kam sa dostanem. Tak znie môj plán A. No a ak sa nepodarí ten taj je tu ešte aj plán B. A jeho znenie je. Z kabelky vytiahnem mapu, ktorú som si kúpila na letisku keď som sem priletela. Zabočila som do práva a vydala som sa po ďalšej ulici.

Znova som sa ponorila do spomienok a myšlienok. V Lasom bola sama. Nepoznala som tu nikoho. Chýbajú mi ľudia, z ktorými som vyrastala a moji kamaráti. Lenže los Angeles je Los Angeles a keď som už tu tak môžem byť rada. Zrazu ma z môjho premýšľania vytrhol náraz. Ocitla som sa na zemi. Zmätene som sa pozrela pred seba. Zazrela som nohy oblečené v čiernych potrhaných rifliach

„Are you ok?“ Prihovoril sa mi. Ten hlas. Z niekade som ho poznala. Zdvihla som sa zo zeme. Oprášila som si zadok a potom som si skontrolovala nohavice či nie sú potrhané. Na zadku som mala dieru, no super to sú moje najobľúbenejšie nohavice. Ale teraz im ta diera pridala na kráse. Neznámi na mňa niečo rozprával anglicky. Prepla som na strýčka Google translate.

„Oh. Yes.“ Konečne som sa pozrela na toho chalana. A skoro som sa opäť ocitla na zadku. Bol to Andy Biersack. Člen mojej obľúbenej skupiny Black Veil Brides.

„ Ehmm. I have to go home.“ Vypadlo zo mňa. Vážne Daniela toto si povedala to ťa iné nenapadlo? Domou som dobehla červená ako paradajka. Vlastne ani neviem ako sa mi to podarilo. Keď som si z tašky vyberala veci zistila, som že som stratila peňaženku. Fajne. Dnes to už riešiť nejdem. Počká to do zajtra alebo sa nájde dáka dobrá duša a prinesie mi ju.

Išla som do sprchy. Po dlhej a hlavne horúcej sprche som vyšla zabalená len v uteráku von z kúpelne. Akurát so si to mierila do mojej izby obliecť sa niekto zazvonil. Len tak v uteráku som išla otvoriť. Šok inak to neopíšem. Pred mojimi dverami stál Andy v celej svojej kráse.

„ Ahoj. Prepáč za ten dnešok nepozeral som sa na cestu a tak som si ťa nevšimol.“ Ospravedlnil sa mi z nevinným úsmevom.

„Nie to ja by som sa mala ospravedlňovať. A inak ako si vedel kde bývam?“ Spýtala som sa ho.

„Našiel som tvoju peňaženku a v nej si mala adresu.“ Vysvetlil mi. Z vrecka koženej bundy vytiahol moju starú peňaženku. Ja som sa mierne začervenala. Totižto aj keď bola moja peňaženka stará ešte sa na nej jasne dalo prečítať Black Veil Brides. Venovala som mu úsmev.

„ Nechceš ísť ďalej? Idem si objednať pizzu.“

„Rád.“

No a tak to začalo. Z Andym chodím už dva roky. Budeme sa brať ale až sa zbavím môjho tehotenského bruška. A to už dúfam nebude trvať dlho. Vyzerám ako zemeguľa.

Pozrela som sa na môjho spiaceho snúbenca. Spokojne spal. Veď aj nie keď dnes vybláznil na koncerte. Na nohách som pocítila niečo mokré. Opatrne som zo seba stiahla prikrývku. Na plachte bol mokrý fľak. Od tiekla mi plodová voda.

„Andy vstávaj. Rodím.“ Začala som kričať. Nič žiadna reakcia.

„Andrew Dennis Dean Biersack. Ak okamžite nevstaneš a neodvezieš na do tej skurvenej nemocnice tak ťa zabijem.“ Vrieskala som to ho už konečne zobudilo. Trhlo ním a prestrašene sa na mňa pozrel. Potom mu pohľad zablúdil na mokrí fľak a už bol na nohách.

Už sa to začína.

Andrew Dennis Dean Biersack

 Daniela Černy 

Ako sa máte? Dnes  som  sa zobudila do zasneženého dňa. Skoro ma porazilo no ale čo už. Na facebooku je aj tak v posledných  dňoch viac snehu ako na celom Slovensku. Tak a tu je pesnička dnešného dňa. Dada, že. :D

Ahoj ľudkovia ako sa máte? Dnešok bol naozaj náročný najprv škola a potom skúška na môj stredajší koncert.  A ešte tu je pesnička pre vás. :D

Toto sú moje najobľúbenejšie pesničky od skupiny Black Veil Brides. Túto skupinu som spoznala prostredníctvom mojej kamarátky. Som jej za to vďačná lebo rozšírila moje hudobné obzory, ktoré pozostávali zo starých skupín ako napríklad Nightwish, Iron Maden, Guns N´Roses...  

Will you marry me?

V tichu kráčala chodbou. Obzerala sa. Mala taký pocit, že ju niekto sleduje. Lenže vždy keď sa obzrela nikto za ňou nebol. Nadávala si. Nechápala ako mohla súhlasiť s tím, že sa stretnú tu. V tejto rozpadnutej budove, bola to stará továreň.

Chápala, že s ňou chce byť sám. A to na internáte nešlo. Továrňou sa rozniesol treskot rozbitého skla. Nadskočila a z úst sa jej vydral prestrašený výkrik. Ja ho zabijem, táto myšlienka jej prebehla hlavou v tú chvíľu.

Z chodby prešla do haly. Po zemi boli porozhadzované odpadky. Továrenské stroje, ktoré sa už desiatky rokou nepoužívali boli rozbité a ich časti sa povaľovali na dlážke. Zase začula kroky. Obzrela sa ale nikto za ňou nebol.

„Je tu niekto?“

Prestrašene zvolala. Nič. Len jej hlas sa rozliehal halou. Veď čo by aj chcela je tu sama. Po lícach jej začali tiecť slzy. Bála sa. Nenávidela svojho priateľa za to, že ju donútil prísť sem. Nenávidela seba za to, že sem vôbec išla. Znova ten zvuk. Kroky. Cítila sa ako v hororovom filme.

Pridala do kroku. Cez staré rozbité a špinavé okná videla, že sa stmieva. A ona chcela byť čo najskôr doma. Vošla do ďalšej chodby. Prebehla chodbou a vbehla do ďalšej haly. Zastala a nehybne počúvala. Začula približujúce sa kroky. Rozbehla sa ku schodom, ktoré sa nachádzali v miestnosti. Vybehla po schodoch a poobzerala sa. Rozbehla sa do práva lebo v ľavej chodbe zbadala postavu v čiernom. Prebehla chodbou a vybehla ďalšie schody.

Otvorila dvere, ktoré sa nachádzali a na konci schodiska. Vybehla na strechu. Bola v pasci a ona to vedela. Z tmi sa vynorila postava. Z úst sa jej vydral výkrik.

Keď sa k nej neznámi priblížil spoznala v ňom jej priateľa. Rozplakala sa ešte viac a vrhla sa mu do náručia. Začala hystericky kričať a biť ho päsťami do hrude. Kričala a častovala ho rôznymi nadávkami. A ona to znášal. Uvedomoval si ako veľmi ju vystrašil. Nič jej nepovedal len ju ticho objímal.

Ona sa v jeho náručí cítila bezpečne. Keď sa ukľudnila, čo trvalo pár minút. Odviedol ju na druhú stranu strechy. Boli tam sviečky, lupene ruží, deka a večera. Pozrela na svojho priateľa. Ten si pred ňu kľakol na jedno koleno a prehovoril.

„Napísal som ti aby si sem prišla. Tie kroky to som bol ja. Ani neviem ako som ťa chcel objať keď si tam dole vykríkla. Pribehnúť k tebe a objať ťa. Povedať ti, že je všetko v poriadku. Viem, že ma teraz za to asi nenávidíš. A nejdem ťa prosiť o odpustenie lebo viem, že si ho nezaslúžim. Toto som pripravil pre nás.“

Hovoril a previnilo pri tom sklonil hlavu.

Z vrecka nohavíc vytiahol krabičku potiahnutú zamatom.

„ Will you marry me?“

Otvoril krabičku, v ktorej sa nachádzal prsteň. V tej chvíli mu odpustila všetko toto divadla.

„ANO.“

To bolo jediné na čo sa zmohla. Znova sa rozplakala. Lenže tento raz to nebolo od strachu ale od štastia. Vedela,že uz sa jej nikdy nič nestane lebo má jeho. Postavil sa a na prst jej nastokol prsteň. 

Moje najobľúbenejšie pesničky.

Som hotoví Picaso. Dnes som zobrala do ruky štetec a voaláá vzniko z toho toto:

Tak si hovorím, že chrípka je na niečo dobrá.