Jake 2

Ráno som sa zobudil t úsmevom na perách. Konečne po dlhej dobe som sa zobúdzal z pocitom, že pri mne leží niekto koho milujem. Áno viem, že Rose poznám iba krátko ale už teraz viem povedať, že ona je tá pravá. Z postele som vyliezol tak aby som Rosie nezobudil. Spal tak sladko. Vlasy mala na všetky strany, pekne tvarované ústočká mala mierne pootvorené. Obliekol som sa a objednal si raňajky pre seba aj pre Rose. Nechal som jej odkaz s tým, že sa vrátim po obede ale až okolo večera. Pretože jej idem vybaviť doklady. Keď som vyšiel pred hotel bolo tam plno novinárov. Niekedy mi idú fakt na nervy. A tie ich otravné otázky. Doslova na naštvali.

„Jake, kto je to dievča čo ste si včera večer doviedli na hotel?“

„Má vám pomôcť zabudnúť na vašu bývalú priateľku?“

„Koľko ste jej zaplatili za noc strávenú vo vašej spoločnosti?“

„Je to jedna z tunajších šľapiek, ktoré postávajú na ulici alebo ste si ju zaplatili v nejakom z miestnych stryp barov?“

Tie otázky na štvali ako si môžu myslieť o mojej Rose, že je kurva? Veď je to hotový anjelik. Moja maličká. Vybaviť Rose doklady bolo ťažšie ako som si myslel. Posielali ma z jednej kancelárie do druhej. Asi tri krát som prebehol celí New York. Až som nakoniec našiel tú pravú kanceláriu. Bola tam milá postaršia pani, ktorá mi pomohla zo všetkým a Rose bez všetkého vybavila aj americké občianstvo. Nakoniec som musel ešte zájsť na matriku vybaviť Rosie rodný list a mohol som isť domou.

Ešte som sa zastavil v pár obchodoch a kúpil som Rose nové oblečenie. Nebude predsa chodiť v mojich veciach. Vyzerá v nich ako utopenec. Pri tej predstave som sa pousmial. To dievča so mnou narobilo veci. Ešte včera som bol totálna troska a dnes som zamilovaný blázon. Odchytil som si taxík a nechal som sa odviezť pred hotel.

Tam ma čakalo vojsko novinárov. Zase. Kým som sa cez nich dostal prešla aj hodina bolo ich viac ako ráno. Znova padali otázky typu kto je Rose. A bolo tu aj pár fanúšičok, ktoré tiež na Rose nepovedali nič pekné. Hnev z rána sa vrátil ešte vo väčšej miere. Cez hotelovú halu som normálne preletel. Na recepčnú som vyštekol aby mi dala kartu od izby.

A potom som nastúpil do výťahu ku starej pani. Tá ešte mala reči na moje tetovania keďže som si vyzliekol vetrovku pod ktorou som mal tričko z krátkym rukávom. Tá ma naštvala ešte viac. Ešte, že som vystúpil inak by som jej povedal pekné veci. A zajtra by bolo vo všetkých novinách Jake Pitts posla do riti starenku. Podtitulok Starenka ho zbila kabelkou. Vošiel som do apartmánu a zložil som si veci. Rose som našiel sedieť na gauči a pozerať rozprávku Tom & Jerry.

„Ahoj, maličká.“

„Jake čuš pozerám.“ Nad tým som sa len zasmial bola taká roztomilá. Sadol si k nej na gauč a pritiahol som si ju do náručia. Spokojne sa zahniezdila a hlavu si položila na moju hruď. Spolu sme pozerali Toma & Jerryho. Veľa sme sa nasmiali. Cez reklamu som jej dal jej nové doklady. Pozorne si ich prezerala.

„Ako si vedel, že mám dvadsaťdva,“ čudovala sa, „ a skade si mal moju fotku.“ Našpúlila peri a spravila ukážkový duckface. Zasmial som sa a dal som jej na pery jemnú pusu.

„Buble včera si mi to povedala.“ Zamračila sa. Naklonila hlavu mierne na bok.

„Ako si ma to nazval?“ vražedne prižmúrila oči.

„Buble. Pretože keď sa nahneváš alebo sa ti niečo nepáči nafúkneš líca a vyzeráš ako taká bublinka.“ odpovedal som jej zo smiechom.

„Prečo si mi nepovedal, že si gitarista nejakej skupiny, že Black Bell Brown?“ vyčítala mi.

Rozosmial som sa už som počul rôzne názvy, ktoré nám dávali ale toto bolo najlepšie. Black Bell Brown. Preboha kde na to prišla.

„Neviem čo ti je smiešne!“ odvrkla.

„Ale je my sme totiž Black Veil Brides. A nechápem čo ti na tom vadí bože tak hrám na gitaru. Nechápem čo je teba do toho je to môj život.“ Rose sa zamračila. Vedel som že som to asi prehnal.

„Nekrič po mne. Len som sa pýtala. Nič iné. Ja tu nie som povinná počúvať ťa. Po celí môj život po mne už kričalo veľa ľudí,“ na chvíľu sa odmlčala ale nestihol som niečo namietnuť alebo povedať pretože hneď pokračovala, „ Ak ti tu vadím tak môžem odísť. Mohol si to povedať hneď a nie mi dávať falošnú nadej, že si jeden normálny človek. Myslela som si, že ma konečne stretlo šťastie ale mýlila som sa.“

„Nechápem čo tu riešiš. Vlastne by si mi mala ďakovať pretože nebyť mňa tak teraz sa pravdepodobne nachádzaš v márnici. Pretože by si tam vonku do rána zamrzla. Bolo len na mojej dobrej vôli, že som ťa zobral k sebe.“

„Si obyčajný kretén. Rovnaký ako všetci len si užiť a potom opustiť. Nemyslela som si to o tebe. Si idiot a vôl.“

Kričala a po lícach jej tiekli slzy. Moja ruka vyletela a pristála na jej tvári. Rose spadla na zem a rozplakala sa. Nechápal som čo sa stalo. Nikdy som neudrel dievča a nemyslel som si že toho budem schopný a nie už vôbec, že tá osoba bude moja Rosie. Sadol som si k nej na zem a chcel som ju objať.

„Maličká. Ja. Ja … nechcel som. Odpusť mi to.“ prosil som ju a p lícach mi tiekli slzy. Rovnako ako jej. Odstrčila ma od seba a utiekla do kúpelne. Po pár sekundách som sa zdvihol a prešiel som k dverám kúpelne. Klopal som, prosil som ju a ospravedlňoval som sa jej. Bolo mi to neskutočne ľúto. Neviem ako dlho som sedel pred dverami kúpeľne. Ale nakoniec som sa zdvihol a aj zo svojou mizernou náladou som odišiel do spálne. Tam som zaspal ako nemluvňa.

Rose:

Nemyslela som si že Jake bude ten kto mi tak ublíži. Jeho slová som počula znova

a znova. Bodali na ako včely. Prečo. To slovo mi rezonovalo v hlave. Milujem ho ale on mi ublížil. Ignorovala som jeho pokusy uzmieriť sa so mnou. Vedela som že sedí pred dverami s čaká pokým vyjdem von z kúpelne. Neviem ako dlho som tam bola čas som nevnímala len bolesť. Keď odišiel od dverí vydýchla som si. Obzerala som sa po kúpeľni a smažila sa zamestnať môj mozog natoľko aby nemyslel na osobu, ktorá sa nachádzala v miestnosti za dverami. Môj pohľad nakoniec zakotvil na kôpke oblečenia. A v tom momente som sa rozhodla je načase isť ďalej. Obliekla som si čisté veci a potichu som vyšla z kúpelne. Jakea som nikde nevidela. Potichu ako myš som prešla ku dverám, ktoré viedli do spálne a nazrela som dnu. Jake ležal na posteli a spal. Opatrne som zavrela dvere a zo stolíka som zobrala pero a papier. Nechala som mu list a odišla som z apartmánu. Pred hotelom som si odchytila taxík. Nechala som sa odviezť na letisko a tam som si kúpila letenku do LA. Vedela som že zajtra začnem nový život. Ktorý bude omnoho lepší ako ten ktorý som viedla do teraz. Keď ohlásili môj let otočila som sa a akoby som podvedome dúfala, že sa na letisku zjaví Jake a zastaví ma. Lenže to sa nestalo a ja som nastúpila do lietadla. Letela som v ústrety novému začiatku.

Jake:

Zobudil som sa až večer. V mylnej domnienke, že to všetko bol sen som sa vybral hľadať Rosie. Nenašiel som ju nikde a ani jej veci. Prehľadal som celí apartmán, lenže jej nebolo nikde. Bál som sa. Prechádzal som cez obývačku keď som si všimol na stolíku list. Bolo na ňom moje meno. Z tými najhoršími myšlienkami som ho otvoril a začal čítať.

Jake,

ak čítaš tento list znamená to, že si ma nezastavil a ja som odišla. Rozhodla som sa začať od začiatku. A môžeš za to ty, pretože si mi ukázal aký môže byť život dobrí. A ďakujem ti za to.

Prosím nehľadaj ma. A nehnevaj sa na seba za to, že si ma udrel vyprovokovala som ťa. Si dobrí človek a dúfam, e si rýchlo nájdeš niekoho kto ťa bude milovať tak ako ja.

Navždy tvoja Rose Jaime.

P.S.: Tie peniaze čo som ti zobrala ti raz vrátim.

Rozplakal som sa ako malí chlapec, ktorému zoberiete jeho obľúbenú hračku. Moja Rose ma opustila len preto, že som idiot. Vedel som, že plač mi nepomôže ale nevedel som to zastaviť. Keď som sa ako tak ukľudnil vybral som sa Rosie hľadať. Hoci som nevedel kde by mohla byť. Kvôli nej by som prešiel aj celí svet. Ona bola moje všetko hoci sme sa poznali pár hodín. Niekto by povedal, že som blázon. Behal som ulicami New Yorku a hľadal moju milovanú. Bol som dokonca aj v tej uličke kde som ju našiel prešiel som všetky hoteli a recepčným ukazoval jej fotku ale nikto ju nevidel. Central park som prešiel hádam tri krát ak nie viac. Bol som dokonca aj na polícii ale tam mi povedali, že pokiaľ mi nechala list na rozlúčku tak ju nemôžu vyhlásiť za nezvestnú. Do hotela som sa vrátil nad ránom úplne premrznutý. Cítil som sa ako zbitý pes. No to som nevedel čo ma čaká v mojom apartmáne. Keď som vošiel do obývačky z úmyslom isť spať a potom pokračovať v hľadaní skoro som dostal infarkt. Na gauči sedeli Jinxx, CC a Ashley. Andy sa prechádzal po celej obývačke. Keď ma zbadal pribehol ku mne a jednu mi vrazil.

„Ty idiot. Vieš ako sme sa o teba báli. Už sme si mysleli, že ťa niekto zabil.“ Pozeral som na neho ako vyoraná myš. Zatiaľ čo on divo gestikuloval a kričal po mne. Nemal som chuť reagovať, nemal som chuť žiť nie bez mojej Rose.

„Odišla,“ šepol som.

„Kto?“ Vedel som, že oni by ma mohli pochopiť. Aspoň som v to dúfal. Andy ma odtiahol ku gauču a tam ma posadil. A ja som im povedal všetko. Boli to moji bratia a vedel som, že im môžem veriť.

„Miluješ ju.“

Jinxxov tichý šepot sa niesol obývačkou. Prikývol som na nič iné som sa nezmohol a potom som sa rozplakal ako malé decko.

„Viac ako môj život.“

Tak po dlhej dobe vám prinášam ďalšiu kapitolu BVB. Tentoraz to bude Jakeovy. 

Prechádzal som sa zasneženými ulicami New Yorku. Vianoce boli predo dvermi. Moja rodina a moji štyria adoptívny bratia boli v Los Angeles. Nemohol som zostať s nimi. Nie po tom čo mi spravila moja priateľka, vlastne už ex priateľka. Nechápal som ako mi to mohla urobiť, ja čo som jej bol verný aj napriek tomu, že som cestoval po štátoch a dennodenne sa stretával z fanúšičkami som jej ostal verný a ona ma podvedie z mojim kamarátom. Keď som ich prichytil pobalil som si veci a na letisku som nasadol na prvé lietadlo. A tak som tu v New Yorku.

Ľudia okolo mňa sa niekam ponáhľajú a ja sa tu prechádzam a rozmýšľam nad mojim prekliatym životom. Začul som vzlyky vychádzali z jednej bočnej uličky. No a to by som nebol ja ak by som sa tam nešiel pozrieť.

Vošiel som do tej uličky a pri kontajnery som uvidel schúlene drobné dievča. Malo na sebe špinavé a potrhané oblečenie. Čupol som si k nej a prehodil som jej cez plecia moju hrubú vetrovku. Pozrela sa na mňa uslzenými očami, líca mala červené a opuchnuté od chladu a plaču, plné pery mala trochu modré a triasla sa ako osika.

„Si v poriadku?“ Viem debilná otázka ale čo iné som sa jej mal opýtať?

„Por Favor? Spýtala sa jemným hláskom.

„Estas bien?“ Zopakoval som po španielsky. Ešte, že som sa učil španielsky lebo neviem ako by to dopadlo.

„Si.“ Tvár si skryla do dlaní.

„No hay una.“ Trpko sa zasmiala.

„Por que lo preguntas?“

„Poď vezmem ťa k sebe domov.“ jej otázku som ignoroval.

„Prečo sa o mňa zaujímaš?“ Spýtala sa ma trpko. Zdvihol som ju zo zeme a vyniesol z uličky. Po dvadsať minútovej jazde taxíkom, ktorý sa mi podarilo v tej hustej premávke stopnúť, sme zastavili pred hotelom v ktorom som býval. Recepčná pri pulte sa na mňa divne pozrela.

„Jake Pits.“ Z divným výrazom mi podala kartu od môjho apartmánu. Vo výťahu som s ňou bol sám.

„Ako sa voláš?“ Zasmiala sa. Mala úžasný smiech znel ako zvonkohra.

„Takže so si ma doviedol do izby bez toho aby si vedel kto som. Čo ak som vrah alebo zlodej a ty sa ráno zobudíš a budeš mať úplne vybielenú izbu?“ Prevrátil som oči.

„ Ja som Pits. Jake Pits.“ Predstavil som sa jej.

„Bond. James Bond.“ Obrovský úsmev na jej tvári sa fakt nedal prehliadnuť. Povzdychol som si.

„Tam je kúpeľňa. Asi sa chceš osprchovať. Prinesiem ti nejaké čisté oblečenie.“ Položil som ju na zem. Vo svojej spálni som našiel moje čierne tepláky a biele tričko a ešte ponožky a boxerky. Zaklopal som na dvere kúpeľne.

„Ďalej.“ Ozval sa po chvíli jemný hlások. Vošiel som dnu a čisté veci som polozil na umývadlo. Špinavé som dal do vreca na odpadky a vyložil ich na chodbu. Zavolal som pokojovú službu a objednal som nám večeru. Z kúpeľne sa vrátila z mojou kefou na vlasy. „Sadni si na zem. Rozčešem ti vlasy.“ Ponúkol som jej. Pozrela na mňa ako na idiota. Ale nakoniec mi tú kefu podala. Sadol som si na gauč a ona predo mňa na zem. Pokým som jej rozčesal vlasy tak to trochu trvalo mala ich strašne pochlpené.

„ Povieš mi prosím ako sa voláš?“ Spýtal som sa po chvíli ticha.

„Skús hádať.“ Povedala sa začala priasť ako mačka. Asi sa jej páčilo to ako som jej zapletal vrkôčiky a zabával som sa jej z vlasmi. Prestal som ju česať. Nesúhlasne zamravčala. Zamyslel som sa.

„Sarah?“ Zavrtela hlavou.

„Jasmine?“

„Fuj?“

„Charlote?“

„Nie.“

„Bella?“

„Blé, vypadám snáď ako tá trúba čo sa zamilovala do upíra?“ Vybuchol som od smiechu. „Lauren?“

„Blé.“

„Alice, Sam, Lana, Sabína,...?“ Na všetky mená čo som vymenoval mi odpovedal nie alebo podobné záporné odpovede. Zdvihol som ju zo zeme a položil som ju na gauč. Sadol som si na ňu. Pozorovala ma z bojazlivým pohľadom. Začal som ju štekliť. Zvýskla a začala sa vrtieť, kopať a strašne sa smiať.

„Dosť. Prosím, prosím. Jaime. Rosemary Jaime.“ Dostala zo seba pomedzi smiech. Zohol som sa k jej uchu a jemne som ju do neho uhryzol.

„Vidíš ani to nebolelo:“ Striasla sa. Z úst jej unikol jemný vzdych. Znova som ju uhryzol do ucha a ešte som ju na neho pobozkal. Odtiahol som sa a sledoval som jej reakciu. Ešte stále som na nej sedel a nemienil som z nej zliezť.

„Rosemary Jaime aká?“

„Nepoviem.“ Skríkla. Sklonil som sa k jej krk a začal som ju do neho jemne hrýzť a bozkávať. Po chvíli som prestal. Nesúhlasne zakvílila.

„Tak?“ Nadvihol som obočie.

„Salvadore. Prosím len pokračuj.“ A ja som jej dal to čo chcela znova som ju začal bozkávať. Z krku som prešiel na nahé rameno, ktoré jej odhaľovalo moje tričko. Jej drobné ruky mi blúdili po chrbte a nechty mi zarývala do chrbta. Rukou som jej zašiel pod tričko a jemne som je hladkal bruško. Ticho zavzdychala. Vyzliekol som jej tričko a perami som skĺzol na jej bruško. Nad pravým prsníkom mala tetovanie.

„Beautiful.“ Pobozkal som ju na to tetovanie. Pokožku tam mala úplne jemnú. Tetovanie jej zakrývalo jazvu. Zaujímalo by ma čo sa jej stalo. Z jazvy som prešiel na jej prsia. Jedno som bozkával a druhé som dráždil palcom. Jej vzdychy zaplňovali celú miestnosť. Z pŕs som sa presunul na ploché bruško. Vyzliekla mi tričko a perami mi prešla po ramene. Rukami mi skĺzla k opasku a rozopla mi ho. Začala mi sťahovať nohavice a mne v hlave začalo blikať červené svetielko. Odtiahol som sa od nej. Zúfalo na mňa pozrela a nesúhlasne zakňučala.

„Prepáč ale nemôžem.“ Rukou mi ohrnula ofinu z tváre a rozkošne sa usmiala.

„To nič. Ja vlastne asi by som ťa stopla. Neviem čo to do mňa vošlo. Ja taká vôbec nie som.“ Ľahol som si vedľa nej a pritiahol som si ju do náručia. Hlavu mi položila na brucho.

„Čo by si povedala na to, že by som ťa od zajtra začal učiť anglicky.“ Zamračila sa a spravila grimasu.

„No vieš ja anglicky viem. Lenže mám otrasný prízvuk. A tiež ju neovládam najlepšie. Dakedy sa mi podarí povedať niečo úplne iné ako chcem.“ Začervenala sa.

„Rosie máš nejaké doklady? A tu angličtinu napravíme.“

„Nie. Všetky doklady mi ukradli ešte predtým ako som sa dostala na ulicu.“

„Dobre zajtra ti pôjdem dať urobiť nové doklady.“ Z vrecka nohavíc som vybral môj iphone a od fotil som si ju. Fotku som si dal na tapetu a potom som jej ju ukázala.

„Ja nemám americké občianstvo.“ Šepla a previnilo sklonila hlavu.

„To zariadim. Od zajtra budeš právoplatná občianka Ameriky. Nechám ti tu môj telefón budeš tam mať moje číslo ak by si niečo potrebovala. A potom keď sa vrátim tak pôjdeme na nákupy.“ Jemne sa usmiala. Zdvihol som sa z gauča a ju som zobral na ruky. Odniesol som ju do spálne. Položil som ju do mojej obrovskej postele a ľahol som si k nej. Rosie sa chcela prevrátiť ale trošku jej to nevyšlo. Posteľ bola totiž vodná a na takej sa treba naučiť spávať. Spadla na zem. Rozosmial som sa. Zdvihla sa zo zeme a zazrela po mne. Zobrala si perinu a vankúš a odišla zo spálne. Keď sa nevrátila ani po dvadsiatich minútach zdvihol som svoj lenivý zadok (musím povedať, že aj sexy) z postele a išiel som ju hľadať. Našiel som ju v obývačke na gauči sladko spať. Opatrne som ju zobral na ruky a odniesol som ju do spálne. Tam som ju položil do postele a ľahol som si k nej. Zaspal som z anjelom v náručí.

                                                                                                                                                     

Por favor? - Prosím

Estas bien? - Si v poriadku?

Si – áno

No hay una – nie nie si

Por que lo preguntas – Tak prečo sa pítaš?

Prepáčte, že som dlho nič nepridala. V poslednej dobe som sa musela veľa učiť. Ale nebojte sa už mám napísane tri nové časti a na pokračovaniach sa svedomito pracuje.   Tu je nejaký ten dobrý nápad.

Ako sa máte? Tento týždeň som nepridala nič. Je mi to ľúto pretože som mala veľa učenia tí čo sú v 9. ročníku pochopí. Komparo. Ťažká vec. Tento týždeň som trochu kreslila.

                                                                         LDO 

Ahoj hlásim sa vám z Literárno-Dramatického. 

 Ja :DD

Vikinko:D (donútil ma k tomu :D)

Ja a Barča :D

Dnes mám strašne depresívnu náladu. A tu je niečo čo počas nej vzniklo. Prímam aj kritiku. Ale berte ohľad na to že dnešok by som mohla zaradiť k mojim najhorším dňom. A odporúčam si k tomu pustiť túto pesničku. 

Smutný príbeh   

Sedela som v mojej obľúbenej kaviarni. Bola taká maličká, útulná a mala proste svoje čaro. A to ma nútilo sa sem vždy vracať. A ešte horúca čokoláda. Tu ju mali najlepšiu akú som kedy pila. Vždy keď som potrebovala vypnúť alebo sa učiť na skúšky tak som išla sem cez deň sa tu objavilo málo ľudí. Teraz si poviete, že to musí byť riadne zlá kaviareň. Lenže ono to tak nie je. Aj keď sa tu cez deň mihlo pár zákazníkov tak tí sa sem vždy vracali.

Napila som sa zo svojej horúcej čokolády a zahľadela som sa cez okno na ľudí. Tí rýchlim krokom prechádzali po ulici a o malú kaviareň ani nezavadili pohľadom. S

voj pohľad som sklopila späť k učebnici matematiky. Aj dneska bol ten prípad kedy som sa učila v tejto kaviarničke.

Mama bola zase opitá a môj brat sa zase nachádzal v drogovom opare. Niekedy som sa chcela postaviť na zábradlie mosta a skočiť. Ako mnohý predtým. A asi by som ani nikomu nechýbala. Veď ja som nič dcéra vraha a alkoholičky. Sestra narkomana.

Nenávidím svoj život. Lenže potom si spomeniem na slová mojej jedinej kamarátky. A potom sa objaví ďalšia neželaná spomienka a to jej smrť. Jediná osoba, ktorá ma nikdy nesklamala mi odišla. Život je nespravodlivý ja to viem ale raz by mohol spraviť výnimku a aj mne dopriať jeden šťastný deň. Z povzdychom som sa postavila a pobalila som si veci. Prešla som k pultu a objednala som si jednu horúcu čokoládu zo sebou a rovno som aj zaplatila za všetky moje objednávky z dnešného dňa.

Otvorila som peňaženku a telom mi prešiel mráz v peňaženke som nemala ani cent. Roztrasenými rukami som otvorila malú priehradku kde som mala čipovú kartu na autobus. Bolo tam desať libier. Podala som ich predavačke a pobrala som sa preč. Ak hádate, že peniaze mi ukradol môj brat. Tak hádate správne.

Po lícach mi tiekli slzy, cez ktoré som poriadne ani nevidela. V skrehnutých rukách od zimy som si niesla horúcu čokoládu. Pomaličky som kráčala k autobusovej zástavke. Prišla som akurát nastúpila som do červeného autobusu a usadila som sa na najzadnejšie sedadlo. Autobus sa pomaly vyprázdňoval nikto sa neviezol na poslednú zastávku a to takzvané Londýnske geto.

Veď načo. O gete bolo známe, že ak nechceš skončiť z nožom v bruchu a okradnutý tak tam ani nechoď. Vystúpila som na svojej zastávke a pomaly som sa vydala zasneženými ulicami.

Už z diaľky som videla, že niečo nie je v poriadku. Ale až keď som prišla bližšie uvidela som policajné a hasičské autá. Dom v ktorom som vyrastala bol v plameňoch.

Na zem som pustila svoju už studenú čokoládu. Keď z domu vyniesli dve bezvládne telá otočila som sa a pustila som sa do behu. Počula som ako na mňa ľudia kričia aby som zastala ale ja som ich neposlúchla. A načo aby ma polícia strčila do dákeho bohom zabudnutého decáku?

Radšej skapem na ulici. Ani neviem ako dlho som bežala ale muselo to biť poriadne dlho. Začalo pršať a ja som bola premočená do nitky. Prebehla som cez park. A vybehla som na cestu. Ozvalo sa trúbenie auta a ja som zamrzla na mieste.

A potom som už len pocítila prudký náraz. Než som opustila tento svet pozrela som na do tých najkrajších očí. Vedela som, že som sa do nich zamilovala ale už bolo neskoro.

Aspoň pre mňa.

Tak tu je posledná časť Ashley story :)

Ashley III.

V rukách držal malú fľaštičku, keď som sa po ňu natiahla ruku zdvihol nad hlavu. A keďže ja z mojim metrom päťdesiat päť toho veľa nezmôžem bezmocne som sa po ňu naťahovala. Potom to skúsil Ash ale CC tú fľaštičku skryl. CC odišiel a nás nechal bezmocne stáť v lekárni.

Toto je perfektné moja najlepšia kamarátka je po pôrode a ja sa tu namiesto toho aby som bola pri nej handrkujem z dvoma retardovanými členmi skupiny Black Veil Brides. Áno to som ja Mitchelle Sparkle Bennet. Síce je to neuveriteľné ale pravdivé. Nemám slov... Z Ashleym sme potichu kráčali po schodoch. CC sa stihol dva razy strepať zo schodov.

„Chudák ako keby toho nemal dosť.“ Zahlásila som po tom ako tretíkrát stratil rovnováhu. Lenže tento krát nespadol. Ashley sa zachechtal.

Ashley:

Mitchelle bola táka drobná, keď stála pri mne ledva mi siahala po plecia. Keď som ju videl v lekárni ako sa naťahuje za tou fľaštičkou a CC ju naschvál drží nad hlavou myslel som že mu jednu strelím. Keď sme prišli na chodbu kde mala Dan izbu spomínaný nás už čakal.

„Na ktorej izbe leží Dan?“ Spýtala sa Mitch.

„Myslím, že 235.“ Odpovedala som jej. Chcela niečo povedať ale prerušil ju CC, ktorý začal vydávať divné zvuky. CC ukazoval na dvere na ktorých bolo číslo 235.

„Šikovný chlapec.“ Povedal som mu a postrapatil som mu vlasy za čo som si vyslúžil jedno zaucho. Z teatrálnym výrazom som zaklopal na dvere. Ani som nečakal kým ma niekto pozve dnu rovno som vošiel. V izbe už boli všetci. A ešte dve postieľky. Mitchelle sa vybrala rovno k ním. A mňa ťahala za sebou.

„Prečo sa držíte za ruky? Prečo má CC na tvári, že miluje Justina Biebera?“ Spýtal sa Andy. CC sa rozbehol k zrkadlu. Keď zbadal svoj obraz v zrkadle myslel som že mňa z Mitch namieste zabije. CC divo gestikuloval a Mitchelle sa skryla za mňa.

„No vieš chceli sme si z CC-ho vystreliť a nedopatrením sme sa zlepili do kopy. A CC nám nechce dať tu vodičku, ktorú kúpil v lekárni.“ Začal som vysvetľovať. Andy si teatrálne povzdychol. Dan sa ticho smial z Jinxxom a Jakeom.

„Cc daj im tu vodičku. Ashley a Mitchelle vy sa ospravedlňte CC-mu.“ Prikázal nakoniec Andy. „Nedám.“ Skríkol CC. Ani neviem kedy si stihol odlepiť ústa. Potom som len postrehol ako vylial tu vodičku do umývadla.

„Vy nieste normálny.“ Skríkol Andy keď si to všimol. Divým sa že mu z uší nešla para.

„Von. CC, Ashley a Mitchelle. Dan je unavená. Potrebuje si oddýchnuť a nie počúvať to vaše handrkovanie.“ Kričal.

Mitchelle:

My menovaný sme zo sklonenými hlavami zakývali Dan a išli preč. Ash ma zobral k nemu domou a tam sme sa pomocou peroxidu odlepili. Nemyslela som si že Ash je taký dobrý kuchár.

Po dvoch mesiacoch neustáleho randenia sme sa dali do kopy. A dnes po pol roku mám pre neho prekvapenie. Som tehotná. Už sa neviem dočkať kedy mu to poviem.

Ashley:

Mám pre Mitchelle prekvapenie. Dnes totiž máme výročie. Pri večery, ktorú sám navarím, ju požiadam o ruku. Verím, že ona je tá pravá. Budúca pani Purdy.

Tak tu je predposledná časť Ashley story. Dnes ešte pridám poslednú

Ashley II.

„Ja ťa zabijem, Ashley.“ Zasyčala som nahnevane.

„Ajaj, prúser.“ Povedal Ashley z nevinným úsmevom. Zazrela som na neho a on obrane zdvihol jednu ruku. Potom som doslova videla ako mu nad hlavou zasvietila žiarovka. Vykročil po chodbe a mňa ťahal za sebou. Nakoniec sme prišli k záchodom. Chcel ma vtiahnuť na pánske ale ja som mu to nedovolila tak sme skončili na dámach. Po pätnástich minútach zbytočného státia pri vodovodnom kohútiku smutne zvesil hlavu.

„Vodou to evidentne nepôjde.“ „Bystrí postreh Ashley. Ja som to vedela ale nechcela som ti kaziť radosť.“ Povedala som mu nasrdene a zazerala som po ňom.

„Skúsme zobudiť CC-ho.“ Navrhol Ash. „A čo nám ten kat pomôže. Nemôže rozprávať a ani chodiť.“ Kričala som na neho. Ash chcel cúvnuť ale nepodarilo sa mu to. Nahnevane som vyšla zo záchodov a jeho so ťahala za sebou na dĺžku mojej a jeho ruky. Chodbou sme sa blížili k CC-mu, ktorý si spokojne spal. Ako vidím tak tá teplá voda neúčinkovala.

„CC! Vstávaj.“ Skríkol mu do uch Ashley. Nič ani s ním nepohlo. Poobzerala som sa po chodbe. Jedna stará babička na nás hádzala divné pohľady. A potom sa k nám blížili Jake a Jinxx. Potiahla som Ashleyho za ruku. Pozrel na mňa a ja som kývla ich smerom. Usmial sa a zakýval im.

„Čau bro.“ Povedali zborovo.

„Kto je táto kráska bez podprsenky?“ Jake si ma premeriaval. eho pohľad ma priam vyzliekal. Nechaj zájsť chuť, chlapče. Prekrížila som si ruky na prsiach. Lenže, keďže som mala z Ashleym zlepené ruky jeho ruka skončila na mojom poprsí. Ashley vypleštil oči a na tvári sa mu zjavil nadržaný úsmev. Preboha, kam som sa to dostala.

„Zlatko, a chceš môžeme isť do skladu, ktorý sme minuli cestou stačí len povedať.“ Povedal nadržane.

„Nechaj si zájsť chuť, sweety.“ Povedala som zo sarkastickým podtónom a jemu zvädol úsmev. Jake chcel niečo povedať ale prerušil ho buchot. Pozrela som sa smerom odkiaľ prišiel a uvidela som CC-ho ako sa metá na zemi ako ryba na suchu. Zo zalepených úst mu vychádzali divné pazvuky asi sa snažil rozprávať.

Rehotali sme sa na ňom ako postihnutý.   

 Nakoniec sme sa rozdelili do dvoch skupín. Jinxx a Jake išli za Andym. Ja, Ash a CC sme išli do lekárne. Kým sme došli do lekárne ľudia na nás pozerali. No nie ani tak na nás ako na CC-ho. Ten s nami nekomunikoval, urazene kráčal pred nami. A to sa ešte nevidel v zrkadle. V lekárni sa CC snažil dohovoriť z lekárničkou ale veľmi mu to nešlo.

 „Nemali by sme mu pomôcť?“

„Nie.“ Ashley sa evidentne vyžíval v sledovaní CC-ho bezmocnosti. Po desiatich minútach prehnaného gestikulovnia sa k nám CC obrátil z víťazným úsmevom.          

 

 Tu je ešte Mitchelline auto Shelby GT 500

ako sa dnes máte? Myslím, že dnes by som mohla pridať až dve časti príbehu  o Ashleym a Mitchelle. :D
 Aj vy by ste chceli spinkať tak sladko ako tento roztomilí psík?

Prosím zoznámte sa z postavami story Black Veil Brides.

Andy story:

 Daniela 

Andy 

Jerry a Katherine

Ashley story:

Mitchelle

 Ashley   

Jake story:   

 Jake

 Rose 

CC story:

 CC

 Purple 

Lesie

Jinxx story:

 Jinxx

 Lexie

Tak dúfam, že sa vám postavy páčia a a rovnako sa vám budú páčiť aj ich príbehy ďalšie obrázky ku konkrétnym story budem pridávať priebežne. A ešte príbeh čo som sem pridávala pred týmto Bleck Veil Brides dokončím keď budem môcť používať svoj notebook, pretože momentálne používam požičaný. 

Tak tu je ďalšia časť story Black Veil Brides. Tento raz ale nebude o Andym a Dan ale o Ashleym a Mitchelle.

Ashley I.

Zobudil ma zvuk prichádzajucej sms. Dada. Po prečítaní sms som vyskočila z postele a hodil peknú držku. Keď som sa vyhrabala na nohy obula som si moje macíkavé papuče. Zo stola som zobrala kľúče od môjho Shelby GT 500. Cestou do nemocnice som sa dostala do rannej zápchy a to bolo len 4:30 ráno.

Do nemocnice som sa dostala krátko po piatej. Vybehla som po schodoch na poschodie na ktorom sa mala nachádzať Dada. Poobzerala som sa. Zbadala som CC-ho, Ashleyho a nakoniec aj Andyho. Prišla som k nemu a spýtala som sa na Dadu. Videla som na ňom že mi chce odpovedať ale prišiel doktor. Andy odišiel za Dadou a ja som si sadla k Ashleymu.

„Čau. Ja som Ash.“ Predstavil sa mi menovaný.

„Ja viem.“

„ Fans?“ Pokývala som hlavou na znak súhlasu.

„Nepovedal by som to na teba. Nepištíš. Neomdlievaš...“ Povedal začudovane.

„Moja najlepšia kamarátka rodí alebo už porodila. Je päť hodín ráno. Tak prepáč že nekričím a nepištím. Ale keď už sme pri tom mohol by si sa mi podpísať.“ Lenže Ash ma neregistroval pozeral na spiaceho CC-ho. V očiach mal nebezpečné iskričky. Po chvíli sa mu na perách zjavil nezbedný úsmev.

„Pomôžeš mi?“

„S čím?“

„Takže, ti postrážiš CC-ho kým ja pôjdem po teplú vodu. Dáš pozor aby sa nezobudil a na tvár mu napíšeš I LOVE JUSTIN BIEBER. A ešte niečo to je jedno len aby mal po kreslenú tvár. Ja sa cestou zastavím v lekárni.“ Zachechtala som sa. Ash mi podal fixku a odišiel. Pozrela som sa na CC-ho a chvíľu som uvažovala čo také mu nakreslím na tvár. Nakoniec som mu na čelo napísala I LOVE JUSTIN BIEBER. Chcela som sa pustiť do zvyšku tváre. Keď chodbou prešiel doktor. Divne na mňa pozrel. Pokrčila som som plecami a nevinne som sa usmiala. Prišiel ku mne, z vrecka vybral pero.

„Toto len tak nezmyje, je to špeciálna fixka.“ Povedal mi z úsmevom. Zobrala som si ju od neho z tichým ďakujem. Doktor odišiel a ja som sa pustila späť do práce. Ashley prišiel tesne po tom ako som to dokončila. Obviazal mu nohy,prsti namočil do z vodou a ústa mu niečim zalepil. Potom si prezrel našu prácu a zdvihol oba palce. Vrátila som mu fixku a tú od doktora som si strčila do vrecka kraťasov. Nastavil ruku aby sme si ťapli. S Ashom sme si ťapli a keď sme sa chceli pustiť nešlo to boli sme zlepený. 

 Mitchelle

 Ashley