Všetko je ťažké, ale láska je najťažšia 3.

Otočila som sa a premerala si Liama. Postil ma zo svojho zovretia. Skrčil sa a prisahám, že ten vlkolak mal v očiach slzy. Chichúňala som sa ale smiech ma hneď prešiel. Znova som si spomenula na to čo som sa dneska dozvedela. Prešla som k fontáne a znova som sa posadila na lavičku. Liam si prisadol ku mne. Objal ma a ja som si zaborila do jeho hrude hlavu.

V tichu, ktoré prerušovalo len moje vzlykanie sme sedeli dosť dlho. Neviem koľko času prešlo keď odtiahol moju hlavu od svojej hrude. Pozrel mi do očí a jemne sa usmial.

„Neplač. Slzy tu už nepomôžu. Tvoj brat žije a ja ti sľubujem, že keď bude po všetkom pomôžem ti ho nájsť. A teraz by sme mali ísť. Skôr než Ulrik privedie niekoho ďalšieho.“

Prikývla som. Pomohol mi postaviť sa a spoločne sme vykročili do labyrintu. Vonku už bola zima. Ani sa nečudujem blížili sa Vianoce a bola hlboká noc. Nocou sa ozývalo vytie.

Aj keď som bola v tesnom Liamovom objatí naháňalo mi to hrôzu. Čo je dosť vtipné, pretože som zabila veľa vlkolakov. Lenže teraz som bola zranená a slabá.

Ale pocit, že je pri mne Liam na čiastočne ukľudňoval. Vošli sme do haly zámku a vybrali sa ku schodisku. Znova sme prišli do jeho izby a ľahli si do postele.

Ráno ma zobudilo slnko,ktoré mi svietilo priamo do očí v posteli som už bola sama. Vyliezla som z postele a prešla som ku oknu. Vonku svietilo slniečko a určite bolo príjemne teplo.

Porozhliadla som sa po izbe. Môj pohľad zastal na kresle kde sa nachádzali krásne karmínovo červené šaty. Prešla som k ním a zdvihla som ich. Boli nádherné.

Na sukni boli dva rozparky siahajúce až po bedrá. Dlhé rukávy, ktoré sa od lakťa rozširovali a tiež boli zostrihnuté. Odhaľovali moje ruky, na ktorých sa nachádzali značky. Šaty sa viazali spredu a výstrih mali oválny v strede spojený zamatovou šnúrkou.

Pod šatami boli na kresle položené kožené nohavice. Boli z čiernej kože, ktorá bola na dotyk mäkká a jemná. Pri nohaviciach sa nachádzali tmavohnedé čižmy.

Pri čižmách sa nachádzal opasok. Vyzliekla som si zničenú nočnú košeľu a obliekla som si spodnú košieľku. Zo šatami som mala trochu problém ale nakoniec sa mi ich podarilo obliecť bez problémov. Nohavice aj čižmy mi sadli rovnako ako šaty.

Práve som stála pred zrkadlom a česala som si vlasy keď so izby prišiel Liam. V rukách mal podnos z jedlom a čerstvou krvou. Tú som zacítila ešte skôr ako som si všimla Liama. Keď si všimol, že som oblečená a učesaná usmial sa a hlavou mi naznačil, že mám prejsť k posteli. Spoločne sme sa naraňajkovali. Jedli sme v tichosti akoby sme sa báli na seba prehovoriť po včerajšej noci. Liam na prudko nadýchol a pozrel na mňa, naše pohľady sa stretli.

„Čo by ste povedala na to, že by sme si spravili menší výlet. Mohli by sme zobrať kone a ja by som vám ukázal pozemky.“

Tento návrh sa mi páčil. Chcela by som vidieť aké to tu je veľké.

„Rada sa s vami prejdem po pozemkoch ale obávam sa, že s tými koňmi to budeme musieť nechať tak. Zvieratá ma veľmi nemajú v láske. Som upír a oni so mňa cítia to, že som predátor a tak sa mi radšej vyhýbajú.“

Liam sa rozosmial. Chytil ma za ruku a vytiahol z posteli a následne na to aj z izby. Viedol ma cez celí dom až ku stajniam. Boli tam nádherné kone všetko len tie najlepšie rasy. Bol tu Arabský plnokrvník , mustang, camargueský kôň, frízsky ale aj iné plemená.

Prechádzala som sa po stajni a obzerala som si každého koňa. Boli to nádherné a majestátne zvieratá ale najviac na zaujal mustang, ktorý sa nachádzal v najzadnejšom boxe.

Prišla som k nemu a opatrne som sa ho dotkla. Čakala som hocijakú inú reakciu ale nie tú, ktorej som sa dočkala mustang si oprel pysk o moju ruku a spokojne zafŕkal.

„Páčite sa jej. Volá sa Sparkle. Viete ju osedlať alebo vám mám pomôcť môj kôň je totiž už pripravený.“ nakoniec s Liamovov pomocou sa mi podarilo Sparkle osedlať. Pozemky boli rozsiahle a nádherné. Liam mi rozprával príbehy, ktoré sa na nich odohrali. Niekedy to bolo až neuveriteľné. Pri ňom som zabudla na všetko. Na udalosti zo včerajšej noci ale aj na boj a Joshovú zradu. Vonku sme boli do zotmenia. V stajniach som Sparkle odsedlala bez pomoci. V hale domu sme sa rozdelili Liam musel isť za otcom a ja som sa pobrala do jeho izby. Umyla som sa a išla som hľadať Liama. Ale keďže som sa v tomto dome nevyznala stratila som sa. Z malou nádejou, že stretnem slúžku alebo hocikoho, koho by som mohla požiadať o pomoc som prechádzala chodbami.

Chodba po, ktorej som prechádzala bola plná obrazov. Bolo tu aj pár dverí ale všetky boli zavreté až na jedny. Boli uprostred chodby a boli pootvorené. Prešla som k ním a započúvala som sa do rozhovoru, ktorý tam viedol Liam jeho hlas som spoznala ihneď. Ale ten druhý hlas mi bol iba povedomý.

„Otec, to jej nemôžeme spraviť.“

„Synka je to len odporná pijavica. Potrebujem tie informácie.“

„A čo bude potom? Čo jej urobíš? Je bezbranná a zranená.“

„Zabijem ju. Neznamená nič. Zabil by som ju hneď na začiatku ale potrebujem tie informácie. Bez nich nemôžem rozpútať vojnu. Ale ako náhle mi ich dá tak vyhrám už nebude nič čo mi bude brániť v tom aby som vládol.“

„Otec to nemôžeš. Ona za nič nemôže. Prepusť ju. Tie informácie môžeš získať aj inou cestou.“

„Nebodaj si si tú pijavicu obľúbil. Liam je to mŕtvola bez citu. Otoč sa jej chrbtom a zabije ťa. Je to len vraždiaci stroj bez citu. Treba ju zabiť hneď ako ukončíme tento rozhovor pôjdeš od nej získať tie informácie a potom ju zabiješ. A to bez rečí.“

Ten hlas už viem prečo mi bol povedomý bol to Thomas Bier Liamov otec. V miestnosti nastal buchot. Nečakala som na nič. Otočila som sa a rozbehla som sa chodbou. Ani neviem ako som našla cestu až k Liamovy do izby.

Začala som mu prehľadávať skrine. Vytiahla som z nich čisté nohavice, košeľu a kabát. V ďalšej skrini som našla vak a všetko som tam natlačila. Dvere sa otvorili a dnu vošiel Liam. Pritisla som sa na stenu pri, ktorej som stála a vycerila som zuby.

„Počula si náš rozhovor?“

Prikývla som. Prešiel ku mne a objal ma.

„Pomôžem ti. Otec o chvíľu odchádza na lov. Potom ti už nič nebude stáť v ceste. Vezmeš si Sparkle a pôjdeš preč. Čo najďalej. Dám ti peniaze. Lexie sľúb mi, že sa sem nikdy nevrátiš. Prosím, sľúb mi to“

Prikývla som. Na viac som sa nezmohla. Bola som zaskočená. Myslela som, že spraví to čo mu otec prikázal. Liam ma nadvihol a preniesol na postel.

„Poď so mnou. Ja to sama nezvládnem. Nie sama určite nie. Nemôžem si zobrať tvoje peniaze. Liam ja to nezvládnem som slabá a tým pádom som terč pre každého. Hoci sa zdá, že som toho zažila veľa ale nie je to tak. Nie som stará ani desaťročie. Prosím, Liam. Viem, že to znie divne ale ja som si ťa za tieto ani nie dva dni veľmi obľúbila. Pri tebe som zabudla na všetko.“

Liam mi zdvihol hlavu a jemne ma pobozkal. Odtiahol sa a ja som mala možnosť pozrieť sa do jeho očí. Oči, ktoré boli inokedy plné šibalských iskričiek boli teraz plné smútku.

„Je čas,“ jeho hlas bol zúfalí.

Opatrne sme sa vykradli z domu vyhýbajúc sa každému. Pokiaľ sme boli v dome išla nám táto hra na skrývačku perfektne. Ale vonku to bolo ťažšie. Všade boli vlkolaci. Nakoniec sme sa do stajní dostali iba s menšími problémami.

Cestou sme totiž stretli jedného vlkolaka. Liam ho musel zabiť. Nervózne som postávala a počúvala som okolie. Liam zatiaľ sedla Sparkle. Vyviedol ju von a pomohlo mi všetko dať do sedlových vakov. Potom mi do rúk strčil mešec.

„Je tam dosť na to aby si podplatila nejakého kapitána na cestu do Ameriky. A tam si kúpila dom a slušne si žila a teraz choď. Máš presne tri hodiny na to aby si sa dostala do dokov a nastúpila na loď.“

„Poď so mnou. Liam ja to bez teba nezvládnem.“

Po lícach mi začali tiecť slzy. Objala som ho okolo krku a rozplakala som sa. Liam ma od seba odtlačil.

„Nemôžem. Lexie, maličká moja, choď už lebo to nestihneš. Choď už. Prosím.“

Pomohlo mi vysadnúť na koňa a potom ho plesol po zadku. Sparkle sa rozbehla a ja som sa posledný krát pozrela do Liamových očí. Uháňala som nocou. Počula som vytie vlkolakov. Sparkle sa hnala nocou tak aby nás nik nechytil. Po dvoch hodinách neustáleho trysku sme prišli do dediny na pobreží. Už miernym klusom sme prešli do dokov. Tam som vyhľadala kapitána lode, ktorá odchádzala do Ameriky. Trvalo mi dlho pokým som ho presvedčila aby na zobral so sebou. Značná suma ho nakoniec presvedčila. Hodinu pred polnocou som nastúpila na loď Angelika. Stála som na palube a plakala. Nakoniec som prišla o všetko. Nielen o priateľov a snúbenca ale aj o Liama. Cesta trvala niekoľko týždňov. V Amerike som si kúpila menší domček a začala som tam žiť. Vytvorila som klan a učila som sa prežívať.