Všetko je ťažké, ale láska je najťažšia 5

Ráno som sa zobudila na zvonenie zvončeka. Vyšmochtala som sa s postele a doplazila som sa ku dverám. Otvorila som a predo mnou sa objavil vysmiaty Aleci. Zavrčala som a znova som ich zatresla. Vrátila som sa späť do postele. Z chodby sa ozvalo vyzváňanie kľúčov a veselí smiech. Ja ho zabijem. Načo preboha zvonil keď má kľúče. Dvere mojej spálne sa otvorili a Aleci sa hodil na moju posteľ.

„Je čas vstávať. Je vstávať. Je pol ôsmej a mi odchádzame za štyridsať päť minút. Priniesol som ti raňajky. A fľašu čerstvej krvi.“

Zhodila som ho z postele a on sa iba smial. Idiot. Keď vypadol z mojej izby vyliezla som s pod perín a išla so sa osprchovať. Po dlhej sprche a dlhom vyberaní oblečenia som prešla do kuchyne. Aleci sedel za barovým pultom a nepchával sa muffinami.

Prisadla som si k nemu a zobral som si svoje raňajky. Napila som sa horúceho kakaa a a zahryzla som do ešte horúceho muffinu.

„Máš pre mňa nejaké správy?“ spýtala som sa ho prežúvajúc muffin.

„Zabili Ajšu a Kirka. A malú Sofi uniesli. Andy s tým nič nerobí.“ mračil sa.

Táto správa sa mi nepáčila. Ajša a Kirk boli moji priatelia. A malá Sofi bola moja neter. Toto len tak nenechám.

„Ideme Andy potrebuje návštevu.“

Vstala som od stola odišla z bytu vedela som, že Aleci zamkne. Nasadla som do auta a čakala kedy sa priplichtí Aleci.

Dvere na strane spolujazdca sa otvorili a Aleci nasadol. Cesta do klubu Bloodly Dream trvala od môjho bytu desať minút. Zaparkovala som na parkovisku za klubom a vystúpila. Auto som nezamykala nemala som to za potreby.

Prešla som ku dverám a chcela som vôjsť. Lenže cestu mi zatarasili dvaja obrovský upíri. Pozrela som na nich, lenže žiadnej reakcie som sa nedočkala.

„Pustite ma.“

Nič žiadna reakcia. Tak nič no chlapci robím to nerada ale nedávate mi žiadnu inú možnosť. Podišla som k jednému z nich a zlomila som mu väzy skôr ako stihol zareagovať. To isté sa stalo aj tomu druhému. Prešla som popri nich a vošla som do vnútra. Prechádzala som chodbami a odrovnala som každého upíra, ktorí sa mi postavil do cesty. Bez klopania som vošla do Andyho pracovne. Ten idiot sedel na svojom čiernom koženom kresle a obchytkával nejakú štetku.

„Ako vidím nemáš nič na práci. A to, že ti do rána v meste zabili dvoch upírov a uniesli dieťa ťa asi veľmi nesere.“ Andy vypleštil oči a odstrčil tú štetku.

„Aleksia. Prečo ste mi nedali vedieť, že prídete poslal by som po vás mojich strážcov a nemusel by vás doviezť tento blázon.“

Na Andyho tvári sa objavil podlízavý slizký úsmev.

„Neviem prečo by som ti mala niečo oznamovať Andrew. Pokiaľ viem toto je môj bar a ja sem môžem chodiť kedy s mi zachce. A Aleci ma len oboznámil s tým čo sa tu deje. Povieš mi prečo som nebola informovaná o smrti Antonyho, Tymotyho, Shashi, Kleo a Artemis. A to nehovorím, že do dnes rána boli zabitý moji priatelia Ajša a Kirk? A ako to, že som nebola informovaná o únose Sofi?“ už som kričala.

Andy ma vytočil. Ten idiot vyplešti oči a začal cúvať. Dvoma krokmi som bola pri ňom a chytila som ho pod krk.

„Tak Andy povieš mi na svoju obranu niečo? Lebo ak už nemáš čo povedať potom ťa budem musieť zabiť. Vieš, že ja nikdy netrestám smrťou, ale tentoraz si ma nasral. A nedávaš mi inú možnosť ako ťa zabiť. Takže počúvam tvoje slová na obranu? Ako vieš neber si to osobne ale ja zradcov nenávidím. Hnusia sa mi. A preto pre nich nemám zľutovanie.“ pošepla som m do ucha. Odtiahla som sa od neho a čakala som na to čo povie. Lenže on nepovedal nič vrazila som mu ruku do hrude a stlačila jeho srdce ta až explodovalo. Vytiahla som ruku z hrude toho idiota a utrela som si ju do jeho košele.

„Odprace toho idiota a chcem vidieť všetky záznamy ak vôbec dáke existujú chcem vedieť všetko o Ajšinej a Kirkovej smrti. A už teraz hovorím, že tí, ktorým sa nepáči, že som zabila Andrewa môžu odísť,“ posadila som sa do koženého kresla.

„No až tak doslovne som to nemyslel. Vie to bola metafora to poď me im nakopať zadky.“

Aleci sa na mňa škeril z koženej sedačky. Prevrátila som oči a začítala som sa do papierov, ktoré mal Andy na stole. Boli tak fakt zaujímavé veci.

„Aleci hneď teraz pôjdeš za Konrádom a povieš mu aby okamžite otvoril firmu. Ten idiot ju totiž zavrel a argumentoval to tým, že krachuje. Čo je blbosť. Povedz Konrádovy aby okamžite kontaktoval všetkých zamestnancov a informoval ich o tom, že zajtra nastupujú do práce.“

„Takto sa mi páčiš, šéfka. No a ak by si nič nenamietala hneď ako pôjdem od Konráda sa pôjdem pobaliť a pôjdem do Denali. Mám tam pár známych, ktorý by mohli vedieť niečo o Sofinom únose.“

„Aleci odo mňa si povolenie nemusíš pýtať. Choď a urob to čo uznáš za vhodné.“

Aleci prikývol a odišiel z miestnosti. Z povzdychom som sa pustila do práce. Za ten čas čo som sa držala v ústraní ten idiot toho napáchal veľa. Celí deň som sa zaoberala dokumentami, zmluvami a ďalšími blbosťami. K večeru som si objednala činu z čínskej reštaurácie, ktorá bola len ulicu od baru.

„Haly mohla by si mi prosím ťa doniesť všetky záznamy ohľadom tých vrážd.“ požiadal som sekretárku. Prikývla a o chvíľu sa vrátila pár papiermi.

„To je všetko?“

„Áno. Andrew sa o to nestaral spísala som to ja a Aleci. Sú tam aj fotografie tiel a všetko čo sa mám podarilo zistiť. Ale viac toho nemám, pretože Andrew to všetko pekne zahladil. Nechcel aby sa to dostalo až k tebe.“

„Dobre Haly ak by si ešte niečo objavila príď mi to povedať a pošli listy všetkým deviatich strážcom. Chcem vedieť či sa niečo nedeje aj v ostatných mestách. A mohla by si mi vyhľadať niečo o Liamovy Bierovy?“

„Ako si želáš Aleksia. Do hodiny ti tie informácie donesiem.“

Haly odišla sa ja som sa ponorila do svojich myšlienok. Liam som naposledy videla v tú noc keď mi pomohol ujsť. Rukou som si inštinktívne chytila prívesok, ktorý mi visel na krku.

Bola to malá slzička. Bola z červeného rubínu a nachádzala sa v mešci, ktorý mi dal. Za celých päť storočí som ho nekontaktovala. Bála som sa, že by som zistila niečo čo by sa mi nepáčilo.

„Aleksia tu je všetko čo som o tom Liamovy Bierovy zistila. Myslíš si, že by mohol niečo mať z tými vraždami? Je to vlkolak a navyše syn Thomasa Biera. Takže by to mohlo mať dáku spojitosť, nie?“moje uvažovanie prerušila Haly, ktorá mi priniesla papiere.

„Neviem Haly. O Liamovy Bierovy som iba počula. Inak o ňom neviem nič. Ale nemyslím si, že on s tým má niečo.“

Haly prikývla a odišla. Pozrela som sa na zložku v mojich rukách a hodila som ju do koša. Oľutovala som to, že som poprosila Haly aby mi o vyhľadala informácie. Z kabelky som vytiahla krabičku cigariet a zapálila som si jednu.

Po dofajčení som sa zdvihla z kresla a prešla som ku kušu. Pár minút som si nad nim postála ale nakoniec som sa dostala do kresla aj z tou zložkou. Na vrchu bola fotografia. A v strede obalu tesne pod fotku bolo hrubým čiernym písmom napísane Liam Bier a pod menom boli dátumy 10.5.1445-15.5.1470 – nezvestný. To ma dostalo Liam zmizol presne dva dni po tom ako mi pomohol ujsť. Roztrasenou rukou som otvorila zložku a začítala som sa.

Liam Caleb Bier

matka: Elizabeth O´Leary 24.9.1428 – 10.5.1445

otec: Thomas Bier 8.12.1390 – súčasnosť (???)

stav: nezvestný

Zmizol 15.4.1470 po tom ako pomohol utiecť mladej upírke, ktorú jeho otec Thomas Bier väznil na svojom panstve. Ani teraz po päťsto štyridsiatich dvoch rokoch nie je známy dôvod jeho pomoci. Meno upírky nie je známe a ani to či ešte žije. Jediné čo sa o tejto upírke vie je to, že študovala na Akadémii a po počas vojny zabila veľké množstvo vlkolakov. Liam Bier nikdy nebol ženatý a ani nemal potomka.

P.S.: Nepodarilo sa mi zistiť kde sa momentálne nachádza. Ale žije.

Tel. č.: 0101445025

To je všetko čo sa mi podarilo zistiť.

Zavrela som zložku a vydýchla som. Ani som si neuvedomila, že počas čítania som zadržiavala dych. Zo stola som zobrala môj telefón a vytočila som jeho číslo. Zazvonilo to raz, dvakrát, trikrát.

„Prosím?“

Zložila som. Po lícach mi tiekli slzy. Počula som jeho hlas po päťsto štyridsiatich dvoch rokoch ale ja som sa nedokázala ozvať. Som zbabelec. Telefón v mojej ruke sa rozozvučala. A na displeji sa ukázalo jeho číslo. Zdvihla som a priložila som si telefón k uchu.